Keď iniciatíva My sme les zorganizovala petíciu (podpísalo ju viac ako 75 tisíc ľudí), ktorá žiada zastaviť prijímanie všetkého, čo súvisí so zmenou a doplnením územného plánu obce Štrba až do momentu, kedy bude schválená zonácia v TANAPE, stali sa dve veci.
Po prvé. Ľudia, ktorí chápu, že súvis medzi územným plánom a zonáciou je minimálny, sa zhrozili. Najmä preto, že zastavenie schvaľovania územného plánu znamená konzerváciu súčasného nelichotivého stavu v celej Štrbe, vrátane Štrbského Plesa, Areálu snov, atď.
Po druhé. Ľudia, ktorí až tak veľmi na dennej báze neriešia situáciu vo Vysokých Tatrách ju riešiť začali, pretože sa stala témou. A tak, ako sa na Slovensku už stalo zvykom – Tatry riešia všetci. A dovolím si tvrdiť, že aj tí, ktorí o tom veľa nevedia.
Takže poďme pekne po poriadku. Prvá a najdôležitejšia vec je, že samotná diskusia o Štrbskom Plese je správna vec. Musíme ju viesť, ale zároveň musí aj niekam smerovať. Inak je nezmyslom a zvrháva sa na populistické výplody o tom, kto, ako a prečo chce na Štrbskom Plese zarábať.
Druhá dôležitá vec je obsah tejto diskusie. Podľa môjho hlbokého presvedčenia musí byť jej obsah o tom, ako zlepšiť súčasnú situáciu a napraviť stav, do ktorého sa celá táto lokalita (kedysi pýcha Vysokých Tatier) dostala.
Ja sám sa o to snažím na svojom profile a mám dva dôležité dôvody. Narodil som sa vo Vysokých Tatrách a záleží mi na nich. Ako dieťa si pamätám, že kedysi to bolo naozaj top. A navyše, dnes vo Vysokých Tatrách v rámci TMR aj podnikám a prešiel som dosť veľa miest sveta, aby som si mohol dovoliť povedať, že vo Vysokých Tatrách dnes mrháme našou históriou a naším potenciálom.
A teraz k veci. Zastaviť schvaľovanie a proces posudzovania zmien územného plánu obce Štrba, až kým nebude schválená zonácia TANAP-u, je vecný aj logický nezmysel. Tieto dve veci spolu nesúvisia. Fakt, že príslušné orgány štátu dodnes nevedeli zonáciu nastaviť, je smutná realita. Ale tá nesúvisí s tým, čo sa má a nemá v Štrbe robiť, pretože Štrba je obec a má svoje jasne vymedzené kompetencie. Návrhy, ktoré sa týkajú zásahov do životného prostredia a prírody, musia povinne prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie a musia získať množstvo stanovísk a povolení od dotknutých inštitúcií a subjektov. Súčasná realita obce Štrba je tiež smutná. Takže petičiari vlastne navrhujú zachovať súčasnú smutnú realitu Štrby a Štrbského Plesa do doby, než bude odstránená smutná realita neexistujúcej zonácie TANAP. Inak povedané – máme jeden problém, tak prečo si nepridať aj ďalší.
Zastavenie prijímania zmien a doplnkov územného plánu Štrby napríklad znamená, že nebude riešená dlhodobo neriešená otázka centrálneho záchytného parkoviska. A to je kruciálny problém, ktorý v Štrbe nevedia – na hanbu sveta - vyriešiť už dlhé roky. Parkovisko i pozemky patria mestu Vysoké Tatry, Štrba si ho môže akurát tak prenajímať. Ani opraviť ho nemôže! Ja sám ako hlavný akcionár Tatry Mountain Resorts už roky presviedčam pomaly každého, že netreba vymýšľať koleso, ale treba prebudovať existujúce záchytné parkovisko (rokmi doničené a čiastočne aj nefunkčné). Je tam, len ho musíme opraviť, vylepšiť, skrášliť a ozeleniť. Je vedľa železničnej, autobusovej aj zubačkovej stanice. Prečo asi? Nuž tí, ktorí to tu celé kedysi budovali, mali v hlavách mozgy. My ich nemáme? Ja si myslím, že máme. Preto aj verejne navrhujem, že TMR dá 20 miliónov eur do tohto projektu. Môže to byť spoločné dielo mesta Vysoké Tatry, obce Štrba a nás. Alebo aj bez nás. Hotovo a bodka. Len nech sa s tým už konečne pohne.
Keď budeme mať záchytné parkovisko pre zhruba 2 000 áut, môžeme konečne vydať ZÁKAZ VJAZDU pre autá do hornej časti Štrbského Plesa. Stovky a tisíce áut tam už nepreniknú. A môžeme riešiť otázku dopravy ľudí zo záchytného parkoviska. My navrhujeme dopravnú mestskú lanovku, ktorá od záchytného parkoviska s medzistanicou pri Heliose skončí hore niekde pod skokanskými mostíkmi. A nebude len pre turistov, ale bude slúžiť zároveň ako MHD pre Štrbu. Táto lanovka je najlepším riešením, ale pretože je to LANOVKA, tak je to pre mnohých problém. Pretože LANOVKY sa predsa u nás stavať nemôžu a basta. Som pripravený na akúkoľvek vecnú diskusiu na tému, ako prepraviť ľudí zo záchytného parkoviska do ďalších častí areálu, ale nič vecné okrem ekobusov a skibusov som nepočul. A kladiem otázku – sú pendlujúce autobusy lepšie? OK – poďme sa o tom baviť, ale to sa nedeje.
Keby sme mali lanovku (alebo aspoň jej plán), môžeme sa pokojne pustiť do rekonštrukcie hotela FIS a jeho okolia, i Heliosu. A rovno aj nastaviť pravidlá, ako má vyzerať námestíčko Areálu snov (bohužiaľ už aj s vyhliadkovou vežou, ktorej zmysel mi uniká). Pretože ja si naozaj neviem predstaviť, že niekomu príčetnému sa to, ako to tam vyzerá dnes, môže páčiť.
Tí, čo kedysi dávno za Rakúsko Uhorska začali budovať Vysoké Tatry, mali plán a držali sa ho. Aj tí, čo oveľa neskôr začali budovať športový Areál snov mali plán a držali sa ho. Obidva výsledky boli na svoje časy špičkové a naše Vysoké Tatry boli inšpiráciou pre mnohé podobné areály vo svete.
Tvrdím, že aj dnes to vieme urobiť. S dobrým plánom, ktorému bude predchádzať kvalitná odborná diskusia ľudí, ktorí ku tomu majú čo povedať a niečo o tom aj vedia. Ale keď to stále bude len „diskusia“ ľudí, ktorí si iba myslia, že o tom niečo vedia, nikam sa nepohneme. Keď to bude stále iba o tom, ako sa to nedá, nesmie, alebo nemôže, tiež sa nikam nepohneme.
A budeme tam mať tie staré rozbité a polofunkčné parkoviská, bufetové búdky rôznych tvarov, štýlov aj neštýlov a chátrajúce budovy. A budeme si na ten špičkový, svetovo vychvaľovaný Areál snov už len nostalgicky spomínať.
A táto dilema veruže za rozumnú diskusiu stojí.