Sulíkovo „podnikateľské kilečko“ parlament schválil, ale všetci dobre vieme, že táto vojna bude ešte dlhá. A ja si dovolím pripomenúť, že už o dva týždne začne platiť nová smernica o vysielaní zamestnancov, čo spôsobí utrpenie mnohým slovenským zamestnávateľom.
Ak vaši zamestnanci cestujú na pracovné cesty len v rámci republiky, nemusíte čítať ďalej. Ak však máte zákazky v Rakúsku či v Nemecku, asi tušíte, o čom je reč.
Ak má vaša stavebná firma ľudí na zákazkách v Rakúsku, určite viete, že doteraz ste im museli vyplácať mzdu najmenej vo výške rakúskej minimálnej mzdy. Rakúsko nemá zákon o minimálnej mzde – je to ešte komplikovanejšie –, minimálne mzdy sú v Rakúsku stanovené pre jednotlivé odvetvia v kolektívnych zmluvách.
A tak napríklad podlahári majú garantovaných najmenej 10,83 eura na hodinu a pokrývači najmenej 10,94 eura na hodinu. A to v závislosti od kvalifikácie a spolkovej krajiny. Vysokokvalifikovaný pokrývač už musí brať najmenej 14,25 eura na hodinu. Dosť zložité...
Peklo sa začne o dva týždne. Podľa novej smernice musíte rešpektovať nielen minimálnu mzdu platnú v štáte vyslania, ale aj všetky možné príplatky a doplatky, na ktoré majú podľa zákonov danej krajiny zamestnanci nárok. A nielen podľa zákonov, ale aj podľa kolektívnych zmlúv. Príkladom je spomínané Rakúsko, podobne je to v Nemecku a ďalších štátoch. Príplatky sú pre každé odvetvie v jednotlivých kolektívnych zmluvách dohodnuté rôzne, dokonca sa to líši v jednotlivých spolkových krajinách...
Zapotíte sa. Prvýkrát pri hľadaní informácií, čo vlastne musíte vašim zamestnancom vyplatiť. Stanú sa z vás odborníci na pracovné právo Talianska, Belgicka, Francúzska...
Druhýkrát sa zapotíte, keď pochopíte, ako sa práca vašich zamestnancov v EÚ predraží. Vaše mzdové náklady porastú. Aspoňže sa potešia vaši zamestnanci.
Takže vďaka za „podnikateľské kilečko“, ale zákony v Rakúsku či Nemecku ním nezmeníme. Avšak pri dobrej vôli dokážeme v našej legislatíve zrušiť množstvo ďalších zbytočností, ktoré škodia našim podnikateľom. Ak sa vrátime k téme vysielania zamestnancov a pozrieme sa na to, ako sú v našej legislatíve zapracované príslušné európske smernice o vysielaní, zistíme, že povesti o „nadpráci“ našich úradníkov pri transpozíciách smerníc neklamú. Veľa toho vieme upraviť, zjednodušiť či zrušiť. Mohli by sme v tom byť príkladom Únii – aj preto, lebo práve v Bratislave bude mať sídlo Európska agentúra práce.