S prekvapením som sa dočítal, že poslankyňa Anna Zemanová prišla s nápadom premiestnenia Slovnaftu. To teoretické „áno“ chce poslankyňa vysloviť už do septembra a potom, ako som pochopil, bude čo bude a na konci sa Slovnaft presťahuje asi na nejaké lepšie miesto. Aby som situáciu dokreslil, ponúkam malý príbeh. Farára udali, že na obed sa nezvoní v kostole. Biskup to chcel overiť, preto sa dal pozvať k farárovi na obed. Jedia, no na obed sa nezvoní. A tak sa biskup pýta farára, prečo je o dvanástej ticho. „Dôvodov je viac,“ odpovedá farár. Biskup na to, že on má čas si ich vypočuť. Farár začne: „Po prvé, lebo nemáme zvony...“ Biskup nato položí lyžicu a odpovedá: „Ostatné dôvody ani nehovorte.“
Chcem povedať, že Slovnaft sa nedá technicky premiestniť, a mám ešte aj viac dôvodov.
V Slovnafte pracuje 3 500 kmeňových zamestnancov. Ročne dostanú na mzdách, odmenách a benefitoch 120 miliónov eur a štátu Slovnaft na odvodoch zaplatí ďalších 40 miliónov. Okrem toho dávame prácu ďalším zhruba 1 500 pracovníkom na našich čerpacích staniciach a ďalším tisíckam ľudí u našich dodávateľov. Slovnaft bol v posledných troch rokoch každý rok vyhlásený za najatraktívnejšieho zamestnávateľa v sektore výroba a priemysel. Má minimálnu fluktuáciu zamestnancov.
Slovnaft ročne prispieva do štátnych financií sumou 75 miliónov eur len za to, že si cez štátne spoločnosti zabezpečuje energetické zásobovanie. Ročne spoľahlivo odvedie do rozpočtu viac ako 700 miliónov eur na dani z minerálnych olejov a mestám a obciam zaplatí päť miliónov eur na dani z nehnuteľností.
Len na udržanie svojej výroby v existujúcom stave Slovnaft bežne minie 120 miliónov eur ročne. To znamená, že iba na zachovanie technického stavu vynaložíme za päť rokov viac, než je jedna z ospevovaných investícií do automobilového priemyslu. Mimo udržiavacích investícií sa za posledné dve dekády preinvestovali v Slovnafte stovky miliónov eur do množstva ekologických projektov, ktoré viedli k menšej spotrebe energií, nižšej tvorbe emisií a ďalšej záťaže.
Preto môžeme vyhlásiť, že spĺňame všetky limity predpísané európskou legislatívou ohľadne znečistenia ovzdušia. Prevádzkujeme tri meracie stanice v meste, aby každý mohol sledovať, ako transparentne spĺňame povinnosti.
Slovnaft – to je rozloha 600 futbalových ihrísk, sú tu technológie v trhovej hodnote niekoľko miliárd eur, stovky väčších a menších nádrží, desiatky veľkých výrobných celkov, 90 kilometrov železničných koľají a iba potrubné rozvody majú dĺžku trasy ako na Mesiac a späť.
Len na dôvažok, výstavba poslednej technologickej jednotky na produkciu polyetylénu, ktorá umožnila odstaviť staršie aj menej ekologické linky, stála 300 miliónov eur, trvala aj s prípravou viac ako päť rokov. Slovnaft nikdy nemal žiadnu daňovú úľavu a investuje bez štátnej podpory.
Spolu s predchodcom – rafinériou Apollo – je tu od roku 1895, keď mala Bratislava okolo 55-tisíc obyvateľov. Nikdy počas svojej existencie Slovnaft nemal právo určiť územný plán mesta a okolia.
Keby Slovnaft nebol, trh by bol zásobovaný zo susedných krajín, kde majú rafinérie dlhodobo podporu vlád. Akurát by Slovensko bolo chudobnejšie, aj obrazne, aj fyzicky.