V prvom rade je potrebné akcelerovať a zvýšiť pomoc všetkým ekonomicky aktívnym jednotlivcom alebo firmám, ktoré zamestnávajú ľudí, platia odvody a dane v Slovenskej republike, a boli priamo alebo nepriamo zasiahnuté vplyvmi zatvorenia a obmedzenia ekonomickej aktivity z dôvodu pandémie koronavírusu.
V porovnaní s inými krajinami Európskej únie sme na chvoste tabuliek, čo sa týka poskytnutej štátnej pomoci. Napríklad Nemecko poskytuje na občana až 15-krát väčší objem financií v porovnaní so Slovenskom. Keďže podľa môjho názoru sa ešte len prejavia dôsledky výpadov trhovej kúpnej sily, predstavme si, aká bude následne kúpna a investičná sila nemeckých a slovenských firiem v budúcom roku.
Prvý balík pomoci vo výške 7,5 miliardy eur, ktorý je určený na podporu štrukturálnych reforiem, a ku ktorým musí každá krajina pripraviť národný program obnovy, by mal byť efektívne vyčerpaný do troch rokov.
Z pohľadu Európskej komisie tak budú z tohto fondu financované len projekty štrukturálnych reforiem, ktoré zásadným spôsobom prispievajú alebo menia štruktúru ekonomiky. Tu je ale nevyhnutné jasne zdôrazniť potrebu stability štrukturálnych zmien, ktoré nemôže zastaviť žiadna nová vláda. Tohto absolútne škodlivého vplyvu diskontinuity sme zažili za posledných tridsať rokov až priveľa.
Z pohľadu Klubu 500 k takýmto projektom patria projekty zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Ako jedni z najzásadnejších oblastí, ktoré si vyžadujú štrukturálne zmeny, je školstvo a zdravotníctvo. Medzi ďalšie štrukturálne reformy patrí reforma daňového systému, kde by bolo možné financovať výpadok dane z príjmov po novom nastavení daňového mixu.
Ďalej to je reforma štátnej a verejnej správy, kde malo prísť k zásadnej redukcii počtu obcí a miest, okresov, ako aj vyšších územných celkov a k zmene financovania miestnej a územnej samosprávy. Navrhujeme návrat k systematickej tvorbe troch ekonomicky rovnocenných centier, a to Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc. Tu by opätovne mohli byť financované výpadky pri novom nastavení kľúča financovania miestnej a územnej samosprávy.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom priemyslu na hrubom domácom produkte, významnou reformou by tak mala byť štrukturálna reforma z pohľadu priemyslu. Slovensko by mohlo čerpať prostriedky, ktoré by pomohli k zásadnému zvýšeniu efektívnosti, produktivity práce, zavádzaniu Industry 4.0, digitalizácie, rozvoju cestnej infraštruktúry, budovaniu testovacích centier pre rozvoj inteligentnej mobility a využívanie vodíkových pohonov, prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku a na projekty znižovania zaťaženia životného prostredia.
Spolu s centrami excelentnej vedy a špičkovými výskumnými univerzitami je potrebné investovať vo vývojových centier pre potreby priemyslu, agrosektora a služieb. Tieto témy sú z pohľadu Klubu 500 v súlade, aj po diskusiách so zástupcami Európskej komisie, s predstavou a filozofiou Európskej komisie ohľadom zásadnej štrukturálnej reformy ekonomiky a toto sú priority, ktoré by mali byť financované z balíka spracovaného a predloženého formou národného programu obnovy.
V krátkej dobe sa dá veľmi jasne naformulovať Vízia rozvoja Slovenska do roku 2030 v kontexte dlhodobej stratégie 2050. O to významnejšia je potreba zásadnej zmeny hospodárskej stratégie Slovenska, pretože prvý balík 7,5 miliardy eur by mal položiť základné strategické smery a reformy. Druhý balík peňazí, pre programovacie obdobie do roku 2027, by mal byť pokračovaním a exekúciou stratégie 2030.
Mal by byť predovšetkým zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej výkonnosti slovenského hospodárstva a ekonomiky. Medzi prioritami by mala byť zahrnutá podpora budovania cestnej aj železničnej infraštruktúry, podpora vzdelávania a zásadného zosúladenia potrieb vzdelávania s trhom práce, podpora životného prostredia a v neposlednom rade informatizácia verejnej správy, ako aj podnikov.
Štefan Rosina, podpredseda Klubu 500 a prezident skupiny Matador