Slovenský daňový systém nedávno oslávil svoje okrúhle 30. narodeniny. Za ten čas zažil veľké zákruty. Najväčšia bola reforma v roku 2003, ktorá priniesla rovnú daň. Odvtedy boli nejaké korekcie a veľa „povinných jázd“ v podobe implementácie európskych daňových smerníc. Z pohľadu podnikateľov to nebolo nič podstatné ani nič pozitívne. Za posledné roky daňový systém naozaj neprešiel zásadnejšou reformou. Ešte väčší problém je, že sa do systému dostalo množstvo „náletových burín“, teda daňových opatrení, ktoré sú vyslovene protipodnikateľské.
Programové vyhlásenie vlády vyvolalo očakávania podnikateľov, že príde k pomerne rýchlej náprave vo forme daňovo-odvodovej reformy, ktorá tieto buriny vyhubí. Tieto očakávania boli opakovane potvrdené i Európskou komisiou, ktorá Slovensku z hľadiska dlhodobej udržateľnosti ekonomiky odporúčala podporu inovácií, vedy a výskumu. Keďže Slovensko sa ocitlo za rok 2019 na 22. mieste v hodnotení inovácií, očakávali sme zo strany legislatívy rýchlu a masívnu podporu. Na základe pravidelnej spolupráce pri pripomienkovaní legislatívy sme však boli informovaní, že ministerstvo financií nepripravuje v tomto období nielen daňovú reformu, ktorá by mohla byť účinná od 1. januára 2021, ale dokonca ani čiastkové opatrenia, ktoré by Slovensko dostali aspoň na konkurencieschopnú úroveň v rámci EÚ.
Daňový manifest 2020
Široká koalícia 15 zamestnávateľských združení, obchodných komôr a profesijných asociácií pripravila súbor odporúčaní na zlepšenie daňovej politiky. Tento dokument nenahrádza komplexnú daňovú reformu, ale obsahuje čiastkové a najmä rýchlo aplikovateľné proreformné opatrenia v oblastiach, kde Slovensko v porovnaní s najbližšími susedmi Vyšehradskej štvorky, ako aj s priemerom EÚ výrazne zaostáva.
Naším cieľom je úprava daňových zákonov v piatich oblastiach. Chceme, aby daňový systém podporoval inovácie a investície, podporoval rekapitalizáciu firiem, zreálnil daňovú amortizáciu majetku, odstránil prekážky pri reorganizácii podnikania a odstránil komparatívne nevýhody Slovenska v oblasti DPH.
Naše návrhy reálne pomôžu zjednodušiť podnikanie v praxi.
Zásadná daňová podpora inovácií a investícií
Inovácie vedia pre štát priniesť veľa dobrého. Ak firma vymyslí niečo nové a predáva to do celého sveta, je odolnejšia proti kríze, má schopnosť vygenerovať väčšie tržby a zisk, a tým aj viac daňových príjmov pre štát. Inovácie sú väčšinou spojené s oveľa vyšším podnikateľským rizikom ako bežná operatívna činnosť a vyžadujú si vyššie finančné výdavky spojené s investíciou, prípadne so školeniami či s organizačnými opatreniami. Práve preto si inovácie zaslúžia viac podpory a lepšie daňové podmienky. Inovácie nie sú len o novej kozmickej rakete, ktorá doletí na planétu Mars a naspäť. Inovácie sú aj každodenné úsilie s cieľom zlepšiť produkt, službu, zaviesť ekologickejší obal, skrátiť cestu k zákazníkovi, znížiť uhlíkovú stopu, zautomatizovať výrobu a podobne, čo sa premietne do lepšej efektívnosti firmy, príjmov a následne i do zvýšených daní pre štát.
Štát vie daňovo podporovať inovácie jednoduchým spôsobom. Firmy platia dane zo zisku, teda z rozdielu výnosov a nákladov, a daňová podpora môže byť na obidvoch týchto stranách. Na strane výnosov je možné firmy zvýhodniť tak, že výnosy z inovácií by sa zdaňovali len v polovičnej výške. Presne toto umožňuje režim Patent Box, ktorý tu máme už dva roky. Zatiaľ sa však takmer vôbec nevyužíva, lebo spôsob, akým je nastavený, zohľadňuje potreby biznisu len minimálne. Zákon napríklad ponúka zvýhodnený daňový režim softvérovým firmám, ktoré predávajú softvér vo forme licencií, avšak rovnakú možnosť nedáva firmám, ktoré softvér predávajú ako službu, pričom komerčne tam nie je vôbec žiadny rozdiel. Podnikatelia hovoria, že predávať softvér ako službu je v súčasnosti oveľa preferovanejší a používanejší model oproti licenčným modelom, keďže dáva zákazníkovi väčšiu flexibilitu.
Daňové zvýhodnenie firiem môže byť aj na strane nákladov vo forme vyššieho odpočtu nákladov. Pomôžme si príkladom. Firma vynaloží na inováciu tisíc eur napríklad na mzdy laborantov a štát jej umožní si odpočítať z daní ďalších dvetisíc ako „fiktívny“ náklad. Štát takto môže preplatiť podnikateľovi takmer polovicu nákladov na inovácie. Treba uznať, že slovenský 200-percentný superodpočet nákladov na výskum a vývoj patrí v EÚ medzi tie najvyššie. Žiaľ, katalóg nákladov, na ktoré sa dajú uplatniť, je limitovaný a okolité krajiny to majú nastavené podstatne širšie. Slovenský zákon umožňuje superodpočet mzdy zamestnanca, ktorý vytvorí a odskúša prototyp nového výrobku. Ak sa firme neoplatí pre túto činnosť držať vlastného zamestnanca a radšej si prototypovú skúšku kúpi ako externú službu, štát sa k tomuto podnikateľovi otáča chrbtom a superodpočet nákladu na službu neumožní.
Rekapitalizácia firiem
Kríza celkovo komplikuje prístup k financovaniu, či už dlhovému, teda bankovému, no ešte viac k ekvitnému, teda investorským vstupom do vlastného imania firmy. Príležitosť môžu dostať úspory obyvateľstva. Európska komisia aj v súvislosti s aktuálnym plánom obnovy plánuje použiť nielen obrovské verejné zdroje, ale pripravuje motiváciu i na zapojenie súkromného kapitálu. Cieľom navrhovanej daňovej podpory v tejto oblasti je umožniť efektívnejšiu „cirkuláciu“ investícií fyzických osôb do slovenských spoločností, aby tie boli motivované reinvestovať plody predchádzajúcich úspešných investícií do nových projektov. Moment zdanenia príjmov sa vďaka ich oslobodeniu v rozsahu investície do kvalifikovanej spoločnosti za predpokladu kontinuálnej reinvestície ziskov posúva až do momentu súkromnej spotreby týchto prostriedkov fyzickou osobou. Obdobný systém funguje vo viacerých štátoch vrátane Spojeného kráľovstva, Írska, Francúzska, Švédska, Nemecka a ďalších krajín.
Zamestnanecké akciové plány
V Daňovom manifeste 2020 navrhuje zlepšenie daňového režimu pre zamestnanecké akciové plány. Zamestnanecké akcie zvyšujú zainteresovanosť kľúčových manažérov a zamestnancov na inováciách a zároveň motivujú viac ako fixný plat. Súčasne ide o výhodnú možnosť z hľadiska riadenia cash flow firmy, keďže nákladovo menej zaťažujú firmu ako bežné mzdy. To je dôležitý aspekt práve v čase krízy. Programové vyhlásenie vlády i v tejto oblasti deklaruje podporu domáceho kapitálu, a preto je namieste túto podporu realizovať i legislatívnou úpravou.
Zreálnenie daňovej amortizácie majetku
Hmotný majetok ako stroje a budovy dostávajú firmy do nákladov postupne vo forme odpisov. Na rozdiel od účtovných odpisov, ktoré zohľadňujú reálnu životnosť majetku, fungujú daňové odpisy podľa normotabuliek, ktoré presne stanovujú pre jednotlivé kategórie majetku ich daňovú životnosť. Tieto tabuľky boli vytvorené pred 30 rokmi a odvtedy boli len veľmi málo aktualizované. Viaceré daňové odpisové lehoty nezodpovedajú reálnej životnosti majetku. Napríklad počítače sa odpisujú štyri roky, aj keď nevydržia viac než dva roky. Administratívne budovy sa odpisujú 40 rokov, a v praxi bez rekonštrukcie tak dlho nevydržia. V zahraničí bežne vidíme, že daňové odpisové lehoty sú zladené s ekonomickou životnosťou majetku.
Efektívnejší režim zápočtu ziskov a strát v čase
Zisky a straty nemôžu existovať jedno bez druhého. Keď podnikateľ zaplatí štátu daň zo zisku, prirodzene očakáva, že štát mu dovolí odpočítať daňovú stratu a časť dane vráti tak, aby boli v konečnom dôsledku zdaňované len reálne zarobené peniaze. Odpočet strát bežne funguje vo forme prenosu daňových strát do budúcich rokov. To znamená, že ak podnikateľ v roku 2020 vykáže stratu, túto stratu by si odpočítal od budúcich ziskov. V súčasnej neistej dobe má pre firmy oveľa väčší zmysel odpočet strát smerom do minulosti. Tento koncept má viacero krajín a najnovšie ho plánuje zaviesť Česká republika. Daňovú stratu za rok 2020 si českí daňovníci budú môcť odpočítať od starých ziskov zdanených v rokoch 2018 a 2019. Rozdiel bude preplatok na dani, ktorý štát daňovníkovi vráti a podnikateľ môže takto získané peniaze okamžite použiť na záchranu alebo rozvoj firmy.
Okrem prenosu strát v čase do budúcnosti alebo minulosti viaceré štáty EÚ umožňujú takzvané skupinové zdaňovanie prepojených firiem. Vyskytuje sa v dvoch hlavných modeloch. Jedným modelom je zápočet ziskov a strát medzi firmami v skupine, keď jedna firma, ktorá vykáže v bežnom roku zisk, si môže odpočítať daňovú stratu inej firmy, s ktorou je prepojená. Ešte zaujímavejší je model, ktorý umožňuje úplnú elimináciu transakcií medzi prepojenými firmami v skupine. Prečo je to dôležité? Podnikatelia sa často snažia ochrániť kľúčový majetok pred trhovými rizikami, ako je napríklad riziko insolvencie počas krízy, aj v čase, keď im výnosy prudko klesnú, zatiaľ čo musia naďalej znášať náklady na mzdy, energie, úroky, nájomné. Pre tieto situácie je rozumné vyčleniť kľúčový obchodný majetok ako budovy, pozemky, ochranné známky, patenty do samostatnej sesterskej firmy a radšej si ich od sestry prenajímať. Ak by hlavná firma, ktorá obsluhuje, zbankrotovala, kľúčový firemný majetok zostane zachránený a podnikateľ po odznení krízy môže začať odznova. Terajšie pravidlá nútia podnikateľa, aby vyčlenenie majetku zdaňoval. Predaj sesterskej firme musí byť za trhové ceny a predávajúca sestra okamžite zdaní zisk z predaja, aj keď znova nejde o žiadne reálne zarobené peniaze. Riešením je inštitút skupinového zdaňovania, ktorý v súčasnosti aplikujú viac ako dve tretiny štátov EÚ vrátane susedného Poľska a Maďarska.
Odstránenie daňových prekážok reorganizácie podnikania
Zdaňovanie podnikových kombinácií ako zlúčenie, splynutie, rozdelenie firmy alebo nepeňažný vklad majetku do vlastného imania prináša podnikateľom najväčšie komplikácie. Ak chce podnikateľ na Slovensku spojiť dve svoje firmy do jednej alebo, naopak, k jednu firmu rozkrojiť na dve samostatné spoločnosti, štát si z týchto reorganizácií berie daň, aj keď podnikateľ žiadne peniaze nezarobí. Pri zlúčení, splynutí či rozdelení zákon požaduje, aby zanikajúca firma precenila všetok svoj majetok na trhovú hodnotu a toto precenenie zdanila. Ide o európsky unikát, keďže pri týchto transakciách nedochádza k realizácii reálneho príjmu, zdaňuje sa nerealizovaný, fiktívny príjem v podobe nárastu hodnoty majetku od jeho obstarania. Keďže v kríze budú podnikatelia hľadať úsporné riešenia aj cestou reštrukturalizácie, resp. zoštíhľovania svojich štruktúr, uvedené opatrenie by umožnilo realizovať takéto zoštíhlenie bez daňových prekážok. Takáto zmena nebude v zákone o dani z príjmov novinkou, keďže by išlo len o návrat k legislatívnemu stavu pred rokom 2018.
Všetky tieto príklady dokumentujú, že cieľom Daňového manifestu 2020 je zvýšiť konkurencieschopnosť firiem pôsobiacich na Slovensku. Pomoc zo strany štátu by nemala byť len o jednorazových dotáciách či kompenzáciách príjmov za obdobie oficiálneho núdzového stavu. Ako to načrtáva aj Daňový manifest, rozumnými a systémovými opatreniami v daňovej oblasti sa dá dosiahnuť dlhodobý pozitívny efekt a zároveň stimulovať firmy k inováciám a aktivitám s vyššou pridanou hodnotou. A to je pre dlhodobú udržateľnosť slovenskej ekonomiky veľmi dôležité.
Daňový manifest 2020
Ide súbor návrhov v piatiach oblastiach, ktoré pripravila Americká obchodná komora v SR (AmCham) a Slovenská asociácia finančníkov (SAF) v spolupráci s 13 združeniami a komorami.
1. Radikálna daňová podpora inovácií a investícií.
2. Daňová podpora rekapitalizácie firiem.
3. Zreálnenie daňovej amortizácie majetku.
4. Efektívnejší režim zápočtu ziskov a strát v čase a priestore a odstránenie daňových prekážok reorganizácie podnikania.
5. Odstránenie komparatívnych nevýhod Slovenska v oblasti DPH.
Richard Panek, autor je podpredseda Daňového výboru AmCham a Tax Partner EY