Česká organizácia Mladí lekári pred pár dňami zverejnila 800 príbehov mladých doktoriek, ktoré zažívajú degradačné správanie len preto, že sú ženy. „Na jednom z pohovorov mi bolo povedané, že by ma radi prijali, ale len ak sa neozve žiadny muž,“ opísala mladá lekárka. Doktorky hovoria o nevhodných narážkach, otázkach, či užívajú antikoncepciu, alebo dokonca o odporúčaniach, aby sa „vrátili do kuchyne“. Za najväčší „problém“ zamestnávateľov a kolegov považujú možný odchod žien na rodičovskú dovolenku.
Česko aj Slovensko sužuje akútny nedostatok lekárov a približne polovicu študentov tvoria ženy. Je zarážajúce, že časť ich kolegov a nadriadených napriek tomu odmieta akceptovať zjavný fakt, že sme v 21. storočí. Situácia sa však zďaleka netýka len medicínskych profesií. Čoraz viac sa v kuloároch šepká o podobných praktikách v niektorých firmách v stavebníctve, ale aj vo finančnom sektore. Niektorí naši konkurenti sa zrejme rozhodli, že existujú „mužské profesie“ aj pri funkciách, ktoré štandardne vykonávajú i ženy. O tom, že sa praktizuje dvojaký štandard odmeňovania, asi ani nemusím hovoriť.
Osobne tomu nerozumiem. Je mi jedno, či pre mňa pracuje žena alebo muž. Možno preto naša investičná skupina zamestnáva 65 percent žien. Kolegyne pracujú v developmente, ale aj na najdôležitejších funkciách v topmanažmente. Čo sa týka odmien, každý ich dostáva podľa zásluh, a nie podľa toho, s kým sa kamaráti. A už vôbec nie preto, aké pohlavie má zapísané v občianskom preukaze.
Rozumiem, že veľa firiem sa desí toho, že na veľa rokov môže prísť o kľúčového zamestnanca pre rodinné povinnosti. Samozrejme, stať sa to môže a deje sa to. Lenže nielen u žien. Podľa posledných štatistík Inštitútu finančnej politiky si muži uplatnili rodičovskú dovolenku za posledných sedem rokov 26-tisíc ráz. U mužov v rôznom veku teda tiež hrozí, že sa rozhodnú venovať časť života výchove dieťaťa. A to je v poriadku, majú na to právo. Preto otázky na pohovore typu: „Viem, že by som sa nemal pýtať, ale vidíte ako svoju prioritu deti alebo kariéru?“ nie sú v poriadku ani z hľadiska zákona, a už vôbec nie etiky.
Úlohou každého šéfa je vytvárať vo svojej firme také podmienky, aby sa zamestnanci chceli vrátiť naspäť. V mnohých krajinách to už pochopili a podporujú zamestnancov v čiastočnej práci z domu, úpravou pracovných hodín či povinností danej pozície. Zároveň je dôležité úplne neodstrihnúť ľudí na rodičovskej dovolenke od toho, čo sa vo firme deje. O to sa snažíme aj v našej skupine.