Európska centrálna banka bola jednou z mála centrálnych bánk vo svete, ktorá odolávala hlasom volajúcim po zvýšení úrokových sadzieb. Po poslednom zasadnutí jej riadiacej rady guvernérov zo začiatku februára sa však rétorika ECB zmenila. Hoci nastavenie menovej politiky ostalo napriek rekordne vysokému rastu cien nezmenené, viacerí predstavitelia ECB, vrátane prezidentky Christiny Lagardovej naznačili, že na stole je možnosť zvýšenia sadzieb už v tomto roku. A zároveň je na stole aj o niečo rýchlejšie než doteraz plánované ukončenie programov nákupov aktív. Aj to prispelo k nárastu cien 10-ročných peňazí od zasadnutia ECB o štyri desatiny percentuálneho bodu.
Čo viedlo ECB zmeniť výhľad pre menovú politiku? Okrem nečakane vysokej inflácie v ostatných dvoch mesiacoch to boli predovšetkým tri zásadné zmeny v makroekonomickom výhľade. Tým prvým sú silné dáta z pracovného trhu. Trh práce sa zotavil oveľa rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo. Miera nezamestnanosti v eurozóne klesla na historické minimum a zároveň miera participácie na trhu práce sa zvýšila na historicky vysoké úrovne. Čoraz viac firiem hovorí, že nedostatok pracovnej sily je faktorom obmedzujúcim výrobu. Prieskumy tiež napovedajú, že podniky očakávajú v roku 2022 výraznejší rast miezd, dokonca nad rámec očakávaní ECB.
Druhým faktorom, ktorý viedol ECB prehodnotiť výhľad pre infláciu, je pretrvávajúci nedostatok surovín a komponentov kvôli pandémiou spôsobeným problémom v dodávateľských reťazcoch, ako aj vyššie než očakávané ceny energií. Ceny priemyselných výrobcov pokračujú v silnom raste a ešte sa len sekundárne prejavia na konečných cenách pre zákazníkov.
Treťou zásadnou zmenou v makroekonomickom výhľade je vývoj pandémie. Ostatná a dúfajme, že aj posledná vlna pandémie spojená s variantom omikron bude zrejme krátkodobejšia a menej zhubná pre ekonomickú aktivitu, ako sa pôvodne predpokladalo. To dáva nádej pre skoršie zrušenie obmedzení a rýchlejší nábeh postpandemického oživenia. No zároveň to vytvorí väčší priestor pre pridusené sektory služieb dobehnúť časť inflačného manka. To prileje olej do inflačného ohňa.
Nie všetky zmeny v makroekonomickom výhľade však poukazujú smerom na rýchlejšie než predpokladané zotavovanie sa ekonomiky. Zvlášť problematické sú geopolitické riziká, najmä napätie na ukrajinsko-ruskej hranici. Aj preto Christine Lagardová zdôrazňuje, že sprísňovanie menovej politiky v eurozóne bude len veľmi postupné a iba v prípade, ak to dovolia podmienky.