Jedným z pilierov plánu obnovy je vybudovanie „zelenej ekonomiky“. Je to podobne opočúvaný termín ako „znalostná ekonomika“ či „priemysel 4.0“. Na rozdiel od nich však nie je významovo prázdny ako tekvica na konci októbra. Bohužiaľ, to, ako „zelenú ekonomiku“ prezentujú politici (nielen slovenskí) a následne mnohí novinári, je presným opakom jej obsahu.
Zelená ekonomika nie je o ekonomickom raste, nie je o zvyšovaní životnej úrovne ani materiálneho blahobytu. Zelená ekonomika je nákladová položka. Jej obsahom sú primárne nové dane, motivácie do ekonomicky neproduktívnych činností, ako je separácia odpadu či investície s návratnosťou ďaleko za horizontom ekonomickej zmysluplnosti. Nezbohatneme tým, že budeme draho zatepľovať či meniť funkčné kotly, aby sme ušetrili pár eur mesačne. Zelená ekonomika znamená zníženie spotrebiteľského komfortu, kvality a dostupnosti výrobkov. Obalové materiály, doprava, elektronika, stavebné materiály, to všetko bude vďaka zelenej ekonomike drahšie. Čo z toho má byť zdrojom ekonomického rastu? To, že budete vyrábať elektromobily, lebo ste zakázali spaľovacie motory, nie je „rast“, je to vynútená zmena technológie, teda náklad. Uhlíkové clo síce môže udržať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na domácej pôde, ale pre zvyšok sveta sa stanú európske výrobky nezaujímavými. Zelená ekonomika je jednoducho ekonomika chudobnejšia.
Môžete sa spýtať, že ako si teda pán ekonóm láskavo predstavuje iný spôsob znižovania emisií? Nuž, pravda je, že nijako. Znižovanie emisií je náklad, nedá sa spraviť bez toho, aby sa spotrebiteľ uskromnil. A buďme voči sebe úprimní – nevolajme to rast.
Vezmime si také emisie z automobilov. Dnes máme euronormy, flotilové limity na produkciu CO2, podporu elektromobilov či chystané individuálne sledovanie spotreby a dane na „neekologické“ modely áut. Miesto toho všetkého by stačilo spraviť jednoduchú priamočiaru vec – radikálne zvýšiť spotrebnú daň z fosílnych palív. Efekt na spotrebiteľa by bol rovnaký (vyššia cena za dopravu), len by sme si ušetrili tie zložité regulačné tančeky okolo.
To sa však nestane, pretože to by ľuďom ukázalo hneď a jasne na ich peňaženkách, že za znižovanie emisií sa musí draho platiť. A možno by si mnohí povedali, že z EÚ nechcú mať lídra v znižovaní emisií, ale lídra v pripravenosti na otepľovanie. A lepšie pripravená je tá krajina, ktorá je bohatá.