A máme ich tú opäť, povinné kvóty na migrantov. Opäť raz budeme zabíjať čas a energiu vysvetľovaním, že presne toto nechceme a opäť sa raz budú bruselskí a niektorí domáci „snílkovia“ ich snažiť presadiť.
Prvý pokus mal Brusel už v rokoch 2017 a 2018, keď sa snažil presadiť kvóty v dohovore Dublin 4.
Podrobne som vtedy, ešte ako europoslanec, študoval ten prerozdeľovací mechanizmus a moje obavy sa potvrdili, kvóty boli v Dublin 4 doslova „zašmodrchané“ a boli povinné.
Dvihla sa vlna odporu a autori Dublin 4 radšej stiahli. Rozhodli sa vyčkať na eurovoľby, aby si náhodou obyvatelia Európy nezvolili príliš veľa odporcov za europoslancov, a dnes predkladajú Nariadenie o riadení azylu a migrácie.
Znie to ešte nevinnejšie, lebo najprv sa môžu členské štáty samostatne a dobrovoľne prihlásiť, potom musí dôjsť k migračnej kríze, potom nesmú dobrovoľné kapacity stačiť, potom musí napršať a uschnúť a potom, naozaj len v ultra mega výnimočnej situácii, keď by sa všetko zosypalo, prídu povinné kvóty, teda relokácie. Navyše, počet ľudí, ktorých by sme v týchto situáciách mali prijať, nie je obmedzený.
Problém je v tom, že pri neschopnosti EÚ reálne ochrániť schengenské hranice a pri chýbajúcej odvahe vrátiť „zachránených“ na to miesto, z ktorého vyplávali, máme prakticky permanentne ultra mega výnimočnú situáciu. Druhý problém je, že ak raz povinné kvóty prejdú, nebude tej sily, ktorá by ich opäť zrušila.
Je málo vecí, ktoré tak spoja národ, ako kvóty na migrantov a na to je viac dôvodov. Hlavný je ten, že neprichádza do úvahy, aby niekto iný rozhodoval o tom, kto bude na území Slovenska žiť, ako občania Slovenska, ktorí tu žijú. A títo rozhodli jednoznačne – v parlamente sú len také strany, ktoré s kvótami nesúhlasia, naopak, strany, ktoré povinné kvóty na prerozdeľovanie aspoň čiastočne pripúšťali, ostali pred jeho bránami.
Ak by sa na túto tému malo konať referendum, som presvedčený, že väčšina by povedala nie. Presne tak, ako SaS.
Preto treba hľadať iné riešenia, niekoľko z nich sme predstavili už v roku 2015. Ako prvé je potrebné dôsledne strážiť vonkajšie hranice a dnu pustiť len občanov EÚ alebo tých, ktorí majú platné víza.
Ostávajú tí, ktorí žiadajú o azyl. Z tohto dôvodu treba na území severnej Afriky zriadiť azylové centrá a mimo územia EÚ posudzovať žiadosti o azyl, ktoré sú aj tak takmer všetky neoprávnené. A všetkých, ktorých sa podarí „zachrániť“ v Stredozemnom mori, ale aj tých, ktorým sa podarí preplávať až na pobrežie EÚ, treba previesť do týchto azylových centier, kde budú posúdené aj ich žiadosti o azyl.