Podľa prieskumov verejnej mienky z roku 2016 nemal republikánsky kandidát na amerického prezidenta Donald Trump veľkú šancu na víťazstvo a inak to nie je ani teraz. Stačí letmý pohľad na percentá voličských preferencií oboch kandidátov a je to jasné. Jedným z takýchto príkladov je útok na víťazstvo v prezidentskej kampani z pozície toho slabšieho. História sa možno opakuje, ale tentoraz sa tak nestane. Najprv sa pozrime na dôvody.
Čo sa stalo v roku 2016?
Už v roku 2016 prieskumy verejnej mienky v USA naznačovali, že demokratická kandidátka Hillary Clintonová viedla nad Donaldom Trumpom v posledných dňoch pred voľbami na celonárodnej úrovni zhruba o päť percent. Skutočný volebný výsledok bol necelé dve percentá v prospech bývalej prvej dámy, čo je na úrovni štatistickej chyby.
Zhruba jednej pätine voličov sa nepáčil ani jeden z kandidátov, pričom za Donalda Trumpa by volilo 45 percent z nich a len 30 percent za Hillary Clintonovú. James Comey, vtedajší riaditeľ FBI, otvoril desať dní pred voľbami vyšetrovanie e-mailov bývalej ministerky zahraničných vecí USA Hillary Clintonovej, čo mohlo mať na volebný výsledok zásadný vplyv.
Prieskumy verejnej mienky v nerozhodných štátoch nedokázali zachytiť zlom v prospech Donalda Trumpa v posledných dňoch pred voľbami, najmä medzi belochmi bez vysokoškolského vzdelania. To mu stačilo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.