Nákupné správanie Slovákov prešlo za posledné desaťročia zmenami. V nemalej miere ho ovplyvnili aj moderné nákupné centrá, ktoré na Slovensku oslavujú okrúhle výročie. Presne pred 20 rokmi otvorilo svoje brány prvé nákupné centrum na Vajnorskej ulici v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Dnes výmera slovenských obchodných centier predstavuje približne 1,7 miliónov štvorcových metrov, z čoho vyše tretinu tvoria nákupné centrá v Bratislave.
Za posledné dve desaťročia sa nákupné centrá stali pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zábavy, kultúry či kulinárskych zážitkov, a to všetko pod jednou strechou. Pochopiteľne, aj nákupné centrá sa od seba líšia. Na úroveň ich výnosov vplýva atraktivita lokality, dopravná dostupnosť, skladba obchodov a prevádzok, ale aj prítomnosť kancelárskych priestorov v ich okolí. Zásadnou je aj lojalita či bonita zákazníkov. Návštevníci z vyšších príjmových skupín, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo susedného Rakúska, oceňujú práve exkluzivitu zastúpených značiek. Prémiové nákupné centrá hrajú v tomto smere prím, čo pozitívne vplýva na dlhodobú stabilitu návštevnosti, hodnoty nákupov a v neposlednom rade výnosov pre investorov. A to ich robí „krízevzdornejšími“.
Prvá vlna pandémie mala na centrá krátkodobý negatívny vplyv najmä z dôvodu núteného zatvorenia obchodov. Po uvoľnení obmedzení sa znovu zaplnili zákazníkmi so zmeneným nákupným správaním. Hoci centrá evidujú menej návštev, nákupné košíky zákazníkov sú v priemere plnšie o 20 – 25 percent ako pred pandémiou.
V prípade „krízového správania zákazníkov“ sme už teraz schopní identifikovať určité rozdiely v porovnaní s hospodárskou krízou spred 10 rokov. Oživenie na trhu je v súčasnosti rýchlejšie. Ekonomické podmienky, v ktorých nás koronakríza zastihla, totiž poskytujú lepšiu východiskovú pozíciu pre jej prekonanie. K oživeniu spotreby prispela nižšia miera nezamestnanosti, vyššie úspory domácností a nižšie úrokové sadzby. Od poslednej finančnej krízy navyše kúpna sila Bratislavčanov rástla rýchlejším tempom ako plocha bratislavských obchodných centier.
Problém centrám nespôsobil ani krátkodobý odliv zákazníkov do e-shopov. Pre spotrebiteľa je aj naďalej kľúčovým kontakt s predajcom, prípadne faktor nakupovania ako formy relaxu. E-commerce v tomto smere ťahá za kratší koniec. Trendom sa preto stáva mix klasiky a online nakupovania. Kamenné obchody vytvárajú vlastné e-shopy ako doplnkový nástroj pre zvýšenie vlastného predaja. Vo svete e-commerce silnie model „click and mortar“, pre ktorý je pre e-shop kľúčové mať aj fyzickú prevádzku využívanú nielen ako showroom, ale aj ako výdajné miesto. Pre najväčších e-commerce hráčov sú na to najideálnejším miestom práve nákupné centrá. Aj táto symbióza offline a online sveta poukazuje na to, ako si môžu navzájom pomáhať k obojstranne lepším výsledkom.