Jeden z argumentov v prospech členstva v EÚ znie: „Spolu sme silnejší.“ Aj hlas toho najmenšieho štátu býva v EÚ vypočutý a má váhu, čo dokazujú takmer 17-ročné skúsenosti Slovenska. Paradoxom je, že rovnaké heslo o spolupráci motivovalo európsku dvadsaťsedmičku aj v „rozvodových“ rokovaniach so Spojeným kráľovstvom.
Mohli sme sa rozísť bez dohody, zamávať si ponad Lamanšský prieliv a vydať sa každý svojou cestou. Lenže komu by to prospelo? Žiadnej zo strán. A kto by na to najviac doplatil? Občania a podnikatelia, ktorí si brexit neželali a už štyri a pol roka tŕpnu, ako ich postihne. Istým prekážkam, formalitám alebo kontrolám, sa nevyhneme. Podarilo sa však predísť najhoršiemu scenáru a zabrániť chaosu. Následky ukončenia tzv. prechodného obdobia budú pre EÚ, najväčší obchodný blok na svete, podľa možnosti čo najmiernejšie.
Aj vďaka úsiliu hlavného vyjednávača EÚ pre brexit Michela Barniera a jeho tímu sme si pod stromčekom našli vyváženú obchodnú dohodu. S nadsádzkou možno povedať, že aj vo finále náročných rozhovorov o „pobrexitovej“ spolupráci bol zapletený jeden paradox. Zatiaľ čo slovenské rodiny na Štedrý deň, už tradične, pripravovali na večeru kapra, vyjednávači do poslednej chvíle rokovali doslova o každučkom druhu rýb, ktoré budú môcť rybári z Únie ďalej chytať v britských vodách.
A zatiaľ čo väčšina z nás v pokoji sviatkovala, naše kolegyne a kolegovia zo Stáleho zastúpenie pri EÚ v Bruseli usilovne rozmieňali na drobné „rozvodovú“ dohodu Londýna s Bruselom našou, slovenskou optikou. Za to im patrí obrovská vďaka.
Je mi ľúto, že Spojené kráľovstvo opúšťa EÚ. Stovky strán „vianočnej“ dohody však považujem za rozumný základ, na ktorom môžeme vybudovať budúce partnerstvo. Ak by dohoda jednu stranu zvýhodňovala a druhú trestala, nebola by dobrou správou. EÚ však ukázala vytrvalosť a jednotu v najkritickejších fázach negociácií o „pobrexitovej“ spolupráci.
Práva a sociálne zabezpečenie našich občanov boli prioritou. Dohoda zároveň umožní obchod bez ciel či kvót a plynulejší prechod do novej éry vzťahov, a to aj v oblasti automobilového priemyslu, ktorý je pre Slovensko veľmi dôležitý. Britské firmy nebudú zvýhodňované ani slovenskými podnikateľmi. A nezabúdajme ani na ďalší prínos dohody, a to zachovanie mieru na Írskom ostrove.
Po odobrení Radou EÚ, teda členskými štátmi, a britským parlamentom, musí dohodu schváliť aj Európsky parlament, ktorý tak urobí až v novom roku. Slovensko očakáva predbežné uplatňovanie dohody od 1. januára 2021, aby sme sa vyhli ďalším bariéram. Priznávam, že pod takýmto časovým tlakom sa nepracuje dobre a túto situáciu bude snáď každý v EÚ vnímať ako poslednú svojho druhu. Akokoľvek, v čase, keď Európu naďalej gniavi koronavírus, si ďalšie komplikácie nemôžeme dovoliť.
Briti už nebudú využívať výhody členstva v EÚ, no ostávajú našimi partnermi a spojencami. Síce na poslednú chvíľu, no rozvádzame sa dospelo a z rozumom. A to v období najväčšej krízy od konca druhej svetovej vojny nie je málo.