V súčasnosti je veľmi dôležité rozlišovať, čo sa deje v nemocniciach a čo sa deje v krajine. V nemocniciach je ťažká situácia, lebo zdravotníctvo nie je riadené, nie sme pripravení na druhú vlnu a vláda nemá spojencov medzi zdravotníkmi. Každá nemocnica je ostrovom, na ktorom bojujú všetci samostatne, keďže zdravotníctvo nie je koordinované centrálne. A preto nemá šancu fungovať efektívne.
Mimo nemocníc však situácia nie je až taká zlá, veď máme v priemere iba dve percentá pozitívnych. Medzi nimi je veľa takých, ktorí sú pozitívni bez príznakov a chorobu prekonajú bez toho, aby išli do karantény. A takto infikujú iných bez toho, aby si to uvedomili.
Takže už existuje skupina, ktorá prekonala infekciu, len ju nikde neevidujeme. A potom sú tu ľudia, ktorých evidujeme, že boli pozitívni. Teraz sme sa dostali k ľuďom, ktorí už majú imunitu. Ale keďže nie je centrálny zoznam, dávame ich do koša s tými, ktorí ešte infekciou neprešli. A práve ľudia, ktorí prekonali infekciu, by mohli byť potenciálnymi zákazníkmi reštaurácií a ďalších služieb. Keby existoval preukaz pre tých, ktorý prekonali chorobu alebo boli zaočkovaní, tak by mohli žiť reálny život bez obmedzenia.
Plošné testovanie pomôže len v prípade, ak sa bude opakovať minimálne päť dní za sebou. Ten, kto je negatívny v utorok, môže byť pozitívny stredu, lebo inkubačné obdobie ochorenia je päť dní. Takže keby sme mali lockdown a každých päť dní po sebe by boli ľudia testovaní, tak jedine vtedy by plošné testovanie mohlo zabrániť šíreniu. Inak odhalíme len malú skupinu ľudí. K tomu by bolo nutné uzavrieť aj hranice, veď každý hraničný prechod je bránou pre infekciu.
Vakcína určite pomôže, ale bolo by dobré zaočkovať aj ľudí, ktorí pomôžu zachovať nádej normálneho života. Napríklad športovcov, fanúšikov, ktorí kúpili permanentky na hokej alebo na futbal. Návštevníkov divadiel, ktorí majú celosezónne lístky na predstavenia, či hercov, aby mohli predstavenia vôbec hrať. Čím viac bude miest, kde budú mať ľudia pocit, že sa život konsolidoval, tým bude viera spoločnosti v návrat do života pred touto situáciou väčšia. Rozhodnutie, koho uprednostníme pri očkovaní, môže mať veľa kombinácií, ale je dôležité dopredu povedať, čo tým sledujeme.
V situácii, keď je každému jasné, že zdravotníctvo v nasledujúcich dvoch mesiacoch nevydrží tento nápor, je pre mňa najdôležitejšie, aby ľudia nestrácali nádej, lebo iba vnútorná sila jednotlivcov nás môže zachrániť.