Drvivá väčšina slovenských poľnohospodárov a potravinárov je znechutená z toho, akým spôsobom dnes politické vedenie Ministerstva pôdohospodárstva riadi naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ak vôbec ešte o riadení ako takom môže byť reč.
Máme hlboký, zásadný a zrejme už aj veľmi ťažko odstrániteľný spor s ministrom Jánom Mičovským. A netajíme sa tým. Napriek tomu ale Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) nebude žiadať a ani nežiada demisiu ministra. Nie je to naša vec. Občania vo voľbách rozdali karty, politické strany si rozdali rezorty a nesú za to aj svoje dielce politických zodpovedností.
Ministra Mičovského nominovala premiérska strana OĽANO, pričom predseda vlády nie je iba jeho vládnym šéfom, ale aj straníckym šéfom. Zlyhávanie ministra v základných veciach (a verte, že je to tak) je teda zlyhávaním, ktoré v konečnom dôsledku dopadá na celú vládu aj stranu, ktorá ministra nominovala. Ale toto nech si riešia politici medzi sebou. Bodka.
Nás v SPPK zaujíma jedno jediné – ako pohnúť celý agropotravinársky sektor dopredu, ako zlepšiť pozíciu Slovenska v otázke potravinovej sebestačnosti, ako spravodlivo a rozumne rozdeľovať dotácie, ako motivovať mladých ľudí, aby zostávali na vidieku a mohli pracovať v poľnohospodárstve .... atď. Mohol by som pokračovať veľmi dlho.
Po voľbách mnohí z nás predpokladali, že dôjde ku dlho očakávanému progresu a aj prvé prejavy ministra a jeho nového tímu tomu nasvedčovali. Po 11 mesiacoch je všetko inak. Reformný tím ministra Mičovského sa rozpadol, ako domček z kariet a namiesto progresu vidíme dennodenný regres. Úpadok, chaos, amaterizmus a zlyhávanie v základných manažérskych zručnostiach. Z tých povolebných pekných rečí a sľubov už zostali naozaj iba tie reči. Lenže tie náš chlebový rezort nespasia.
Ako si politici vyriešia tento hlboký problém, ktorý zaťažuje naše poľnohospodárstvo a potravinárstvo je ich vec. Poľnohospodári a potravinári ale veľmi dobre vedia, že na Slovensku je dostatok kvalifikovaných, skúsených, múdrych a šikovných ľudí, ktorí vedia ako na to. A tí istí poľnohospodári aj potravinári sa už bohužiaľ presvedčili, že súčasné vedenie ministerstva pôdohospodárstva medzi týchto ľudí nepatrí.
V utorok sme naším ministrom doručili bedničky plné zdravých a kvalitných slovenských potravín. Pestujeme, chováme a vyrábame ich u nás doma a pre našich ľudí. Robíme to v ťažkých podmienkach a pod tlakom často nespravodlivej konkurencie zo zahraničia.
Iba jeden minister od nás dostal prázdnu bedničku – Ján Mičovský. Keď bude pokračovať jeho politika riadenia ministerstva, postupne sa vyprázdnia všetky bedničky a slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo skončí.
Donedávna do našej krajiny každý deň dorazilo zhruba 750-800 kamiónov dovážaných potravín. Dnes už atakujeme hranicu 1 000 kamiónov denne. OK – jedného dňa ich môže byť aj 3-tisíc alebo rovno 5-tisíc. Lenže to už nebude existovať slovenské poľnohospodárstvo, ani potravinárstvo a náš vidiek sa stane smutnou turistickou atrakciou.
Neverím, že na Slovensku existuje čo i len jeden jediný človek zo zdravým rozumom, ktorý by si niečo takéto želal.