Nechcem byť pochmúrny, veď je jar, lásky čas. Vonku síce prší a je zima, ale to našu nádej nezlomí, veď všetci vieme, že slnko vyjde a všetko zlé zmizne.
Celé sa to začalo v októbri minulého roka, keď rozhodli. Nevieme presne kto, veď existuje toľko názvov. Skupina expertov, pandemická komisia, vláda, premiér, koaličná rada – títo všetci za ten rok rozhodovali alebo nerozhodovali, podľa toho, komu čo vyhovovalo. Takže niekto z vyššie spomenutých alebo všetci naraz. Veď sa možno za tými názvami skrývajú tí istí, iba s nastrčenými inými. Ja sám neviem, veď je už toľko rôznych teórií.
V každom prípade 10. októbra dospeli k rozhodnutiu – zákaz športovať. Pozastavili sa všetky súťaže. Presne od tohto dňa mládež nemohla hrať žiadne zápasy a amatéri sa mohli pozerať na futbalové ihriská iba cez plot. Odvtedy neprišlo k poľaveniu stanovených reštrikcií. Jediné, čo povoliť museli, lebo sú tu stále isté medzinárodné záväzky, bola prvá a druhá liga. Samozrejme, bez divákov.
Na margo tohto by som iba konštatoval, že sme asi jediný štát na svete, ktorý tak dlho a neoblomne ničí svoj národný šport. Zničili sme talentované deti, ktoré sa len veľmi ťažko budú vracať späť, lebo tie mesiace už nedobehnú. Samozrejme, väčšina z nich bude pôsobiť na Slovensku, ale nedobehnú ostatných talentovaných jedincov zo zahraničia, ktorí medzitým trénovali, hrali zápasy a dnes už rokujú o prestupoch. Títo ich už definitívne predbehli.
Pritom všetko mohlo byť inak, aj ovca celá, aj vlk sýty, len by mali tí vyvolení komunikovať s tými, o ktorých rozhodli. Oni však rozhodli po svojich diskusiách medzi sebou, lebo všetkému najlepšie rozumeli. Nikoho sa na nič nepýtali, lebo vedeli, že by sme ich my neschopný ľud iba zmiatli našimi otázkami. Vyvolení iba rozhodujú, ale nepýtajú sa.
Možno sú aj trošku smutní z toho, že hrôzostrašná pandémia ustupuje a oni musia otvoriť dvere svojich tajných miestností a ukázať sa na slnku či sa vrátiť naspäť k životu obyčajných ľudí a stať sa z nedotknuteľných dotknuteľnými. Ešte trošku bojujú. Na futbale nechcú povoliť divákov, iba 500 s PCR a antigénovým testom naraz a iné hlúposti. Zaočkovaných ľudí priam nenávidia, lebo by ich už obmedzovať nemali, robia to však naďalej. Vymýšľajú pseudodôvody, aby ich udržali doma a aby sa s nimi ešte trošku pohrali. „Veď ešte nás potrebujete, budeme tu navždy,“ odkazujú, ale vlastne tomu ani oni sami neveria.