Vedieme dlhé diskusie, či sa Európa vie zásobovať inou ako ruskou ropou. Odpoveď je: Áno, vie! Má to však svoje následky. Aj cenové.
Z Ruska a Kazachstanu príde do Európy cez Družbu a morské prístavy ročne 35 percent všetkej ropy, ktorú Európa spracúva. Navyše, aj zhruba 15 percent nafty, ktorú Európa spotrebuje, sa dováža z Ruska či Bieloruska.
Vo väčšej miere sú touto ropou zásobované štáty stredovýchodnej Európy, kde dodávky z Ruska tvoria až 80 percent. Ostatná časť Európy má väčšinu dodávok ropy z iných častí sveta. Kým v prípade plynu by boli výrazne dotknuté Nemecko a okolité štáty, v prípade ropného embarga by boli dosahy prevažne v polkruhu od Fínska cez Poľsko po Bulharsko.
Nahradiť vyše 200 miliónov ton ropy ročne má rôzne úskalia. Prvým je samotné množstvo. Ak nebudeme odoberať ruskú ropu, musíme kúpiť inú. Avšak zvýšiť svetovú ťažbu o zhruba päť až šesť percent nie je možné z jedného dňa na druhý.
Vyžaduje to roky a veľké investície. Tie však neboli v minulosti vítané vzhľadom na silný „zelený“ odpor proti fosílnej energii. Týmto narážame na ďalší problém – logistické cesty. Dominantná časť ropy sa dopravuje ropovodmi a loďami a tie sú nastavené na určitú kapacitu.
Ak by sme zajtra chceli inde nakúpiť rovnaké množstvo ropy, aké odoberáme z ruského regiónu, narazíme na odpovede typu „nemáme toľko ropy, a ak by sme aj mali, nevieme vám ju dopraviť“. Po čase by sa situácia skorigovala, dovtedy by však bol nedostatok. Rafinérie pritom musia bežať minimálne na 60 percent svojej kapacity. Na prevádzkovanie treba kúpiť minimálne tieto množstvá.
Okrem Slovenska, Maďarska a Chorvátska sú všetky okolité štáty odkázané na dovoz palív. Ak by rafinérie vyrábali menej, musel by sa zvýšiť ich dovoz. Ale odkiaľ? Každý štát by sa sústredil na zásobenie svojho trhu, až potom by umožnil export. Počas covidu sme videli, kde sa končí solidarita. Vo výsledku by časť strednej Európy musela na niekoľko rokov obmedziť spotrebu palív, ale aj plastov, ktoré sú z ropy.
Dnes sú ceny palív v tomto regióne pod cenami západnej Európy až o 50 centov. Umožňuje to nižšia cena ruskej ropy. Ak prejdeme na zásobovanie inými cestami, situácia sa skomplikuje a cena sa zvýši.
Na záver však dobrá správa. Skupina MOL pred piatimi rokmi investovala 170 miliónov dolárov z vlastných zdrojov do rozšírenia kapacity ropovodu Adria a s ním súvisiacej infraštruktúry, aby mohla zásobovať Slovensko aj bez Družby z Jadranského mora, a to do takej miery, aby bol Slovnaft schopný prevádzky a vedel plne zásobovať domáci dopyt.
Oszkár Világi, predseda predstavenstva Slovnaft