V polovici marca sme zorganizovali prvé rokovanie novej Rady vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Okolnosti jej založenia sú dôkazom o tom, v akých turbulentných časoch žijeme. Jej vznikom sme pôvodne zamýšľali vyslať signál, že sa po dvoch rokoch všetci vynárame z koronakrízy a vláda sa bude konečne môcť venovať „normálnym“ témam, ako je zvyšovanie produktivity a konkurencieschopnosti našej ekonomiky.
Napokon sa však symbolicky stala ilustráciou opaku. Že namiesto normálneho vládnutia budeme hľadať spôsoby, ako prežiť ďalšiu krízu, ktorá je svojím rozsahom a dôsledkami ešte vážnejšia než koronakríza.
Ráno 24. februára 2022 sme sa spolu s celým svetom dozvedeli, že Rusko napadlo Ukrajinu. Podľa nášho „bežného“ pracovného programu sa práve v tento deň mala na prvom rokovaní zísť nová rada vlády pod taktovkou ministerstva hospodárstva, aby zodpovedné ministerstvá spolu so zástupcami súkromného sektora a samosprávy hľadali najlepšie recepty na zlepšovanie podnikateľského prostredia, podporu inovácií, exportu či investícií.
Namiesto toho sme sa opäť naplno museli vrátiť ku krízovému manažmentu. Rokovanie rady sme museli odložiť a venovali sme sa najmä riešeniu humanitárnej krízy a bezpečnosti dodávok a dostupnosti ropy, plynu, jadrového paliva a ďalších strategických surovín za ekonomicky čo najvýhodnejších podmienok. To je alfa a omega prežitia ekonomiky a zároveň aj základný predpoklad normálneho fungovania celej spoločnosti.
V súčasnosti potrebujeme naďalej riešiť akútne problémy prežitia ekonomiky, ale zároveň nesmieme stratiť zo zreteľa aj dlhodobé otázky jej konkurencieschopnosti. Čo skôr? Luxus takého výberu nemáme. Musíme robiť všetko zároveň.
Aj preto sme napokon v marci na druhý pokus zvolali ustanovujúce rokovanie Rady vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu. Aby sme mohli realizovať ambíciu, ktorú sme si zapísali do programového vyhlásenia: „Za základný cieľ hospodárskej politiky považujeme zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikateľov a firiem, s ktorým budú v súlade aj ostatné politiky vlády.“
Úspech nie je vopred zaručený. Skepticizmus je opodstatnený, lebo vyplýva aj z nedobrých skúseností z fungovania iných rád vlády. Nezostáva nám iné, len výsledkami dokázať, že táto rada vlády bude iná.
Má na to predpoklady, pretože je jedinou radou vlády, v ktorej majú väčšinu zástupcovia súkromného sektora. Ako povedal majster produktivity Henry Ford: „Nič nie je až také ťažké, keď to rozdelíte na malé úlohy.“ Verím, že firmy nám ich pomôžu zadefinovať tak, aby sme peniaze, energiu i čas vynakladali na tie najurgentnejšie a najsprávnejšie priority.