Súčasná vláda pripravuje daňovo-odvodovú reformu. Podľa dostupných informácii cieľom reformy je zjednodušenie daňovo-odvodového systému formou zavedenia len jednej dane a jedného odvodu a pokus o zosúladenie daňovo-odvodového zaťaženia živnostníkov aj jednoosobových eseročiek so zaťažením zamestnancov. Súčasťou reformy majú byť aj prídavky na deti vo výške 200 eur (100 eur ako príspevok a 100 eur ako odpočítateľná položka z dane).
Zámer zjednodušenia nášho komplikovaného daňovo-odvodového systému je chvályhodný, ale nie je jasné, aký bude mať reforma dopad na daňové zaťaženie obyvateľov a podniky. Ešte prednedávnom sa v súvislosti s verejnými financiami, ktoré sú poznačené vysokým dlhom a deficitmi, spomínala potreba riešenia tohto problému vyššou mierou zdaňovania kapitálu v porovnaní s mierou zdaňovania práce. Tiež sa spomína zvyšovanie DPH, ako nástroj na získanie potrebných príjmov do štátnej pokladnice.
Pozrime sa ako možno charakterizovať stav niektorých položiek našich verejných financií. Použijeme údaje zo schváleného rozpočtu na tento rok a dostupné údaje Eurostatu.
- Máme vysoký dlh. V roku 2020 boli príjmy štátu vo výške 38,1 mld. a výdavky 43,7 mld. euro. Ku koncu roka 2020 náš dlh bol vo výške 55,2 mld. eur a za uplynulý rok narástol o neuveriteľných 10 mld.euro tj. nárast o takmer 22 percent. V rozpočte pre tento rok sa počíta, že tento dlh narastie o ďalších cca 6,5 mld. euro, ktoré boli úpravou rozpočtu, z dôvodu riešenia pandémie a jej dôsledkov, navŕšené o ďalších 3,7 mld. eur. To znamená, že nožnice medzi dlhom a príjmami sa čoraz viac otvárajú. Pri prepočte dlhu na obyvateľa bude ku koncu tohto roka každý náš občan, vrátane detí, dlžiť približne 12 tis. eur, kým pri nástupe tejto vlády bol dlh na obyvateľa „len“ 8,3 tis. eur. Pritom nie sú do týchto dlhov započítane peniaze z európskeho fondu obnovy v objeme cca 6mld. euro, ktoré tiež bude potrebné v budúcnosti vrátiť. Navyše treba brať do úvahy aj náklady spojené s riadením a tiež splácaním existujúceho dlhu. Orientačne sa dá odhadnúť, že úroky a splátky dlhu nás budú v nasledujúcich rokoch stáť v priemere ročne približne 4 až 4,5 mld. eur.
- Máme vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Pracujúci ľudia sú stále viac zaťažovaní daňami. Podľa prepočtov European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika dosiahlo celkové bremeno daní a odvodov v roku 2019 až takmer 64 percent vo vzťahu k mzdovým nákladom, ktoré boli určené na zamestnanca s priemernou mzdou. Je preto zarážajúce, o akú ďalšiu časť poctivo zarobených príjmov by chcel tento štát, pod hrozbou trestu, obrať občanov. V tejto súvislosti sú priam scestné úvahy o vyššom zdaňovaní nehnuteľností vo väzbe na trhové ceny nehnuteľností. Samotná daň z nehnuteľností je amorálna, nakoľko drvivá väčšina obyvateľov si za získanú nehnuteľnosť zaplatila z poctivo získaných a následne zdanených príjmov. Takže sa jedná o dvojité zdaňovanie. Okrem toho inflačné peniaze boli za ostatné roky vo väčšej miere nasmerované do rastu cien nehnuteľností (a aj akcií) v porovnaní s rastom príjmov. Priemerné ceny nehnuteľností (merané cenou za jeden m2) za ostatné desaťročie narástli o vyše 50 percent, kým priemerné mzdy len o niečo vyššie než 40 percent. V dôsledku toho by veľa ľudí malo problém, pri ďalšom zvýšení dane z nehnuteľností, takúto daň zaplatiť a následne v exekúcii o ňu prísť.
- Máme veľký a drahý verejný sektor. Verejná správa, v ktorej je zamestnaných približne 420 tis. ľudí, predstavuje veľkú ekonomickú záťaž v rozpočte. Minulé vlády deklarovali redukciu štátnych zamestnancov, ale v realite je tomu naopak. Verejná správa sa nezmenšuje. Náklady na kompenzácie pre zamestnancov verejnej správy sú vo výške vyše 10 mld. eur (rok 2020), čo je približne 27 percent rozpočtovaných príjmov. Pritom táto neproduktívna časť spoločnosti má vyššie priemerné platy, ako sú priemerné platy v hospodárstve. V minulom roku bola priemerná mesačná mzda vo verejnej správe približne 1400 eur a v celom hospodárstve cca 1160 eur.
- Čaká na nás problém s financovaním dôchodkového systému
Pred sebou máme veľký problém v dôchodkovom systéme. V súčasnosti máme cca 1,4 milióna dôchodcov, pričom do Sociálnej poisťovne platí príspevky približne 2,3 milióny pracujúcich (zamestnanci a SZČO). Vzhľadom na priebežný dôchodkový systém, ktorý je vo svojej podstate pyramídovou hrou, to znamená, že na dôchodok jedného dôchodcu prispieva 1,6 pracujúcich ľudí. Demografická prognóza je však taká, že okolo roku 2050 by pri súčasnom systéme jeden pracujúci zo svojho hrubého zárobku prispieval na dôchodok jednému dôchodcovi. V súčasnosti štát dotuje dôchodkový systém v objeme približne 1mld. eur ročne. Je zrejmé, že v budúcnosti bude potrebné túto sumu zvyšovať.
V súvislosti so súčasným stavom vyvstávajú pred racionálne uvažujúcimi dve zásadné otázky. Prvá otázka je, že čomu vďačíme za stav, v ktorom sa naša spoločnosť nachádza. Druhá otázka je, že čo by sme mali robiť, aby sa situácia zmenila k lepšiemu.
O systémových príčinách tohto stavu na Slovensku, v kontexte krajín Európy, som písal v osobitnej stručnej analýze tu . V zásade však možno konštatovať, že jednou z hlavných príčin je neschopnosť vlád (tak terajšej, ako aj predchádzajúcich) rozumne hospodáriť so zreteľom na dlhodobejší časový horizont, nie len na najbližšie štyri povolebné roky. Štát si berie, prostredníctvom agitácie zo strany politikov, na starosť záležitosti občanov (zdravie, vzdelanie, sociálne otázky, bezpečnosť), avšak zlyháva pri zabezpečení ich kvalitnej realizácie. Politikom však nerobí najmenší problém na tieto nekvalitné služby oberať na daniach ľudí o väčšinu ich príjmov a navyše čoraz viac zadlžovať terajšie a budúce generácie. Vlády míňajú peniaze na záležitosti, ktoré nie sú z pohľadu potrieb občanov prioritné a navyše používanie prostriedkov zo strany štátu je spojené s korupciou a plytvaním. Najnovším príkladom je minutie 5,6mld. euro na výdavky spojene s koronakrízou, ktorej riešenie by si pri inom prístupe vyžiadalo len zlomok uvedenej sumy a výrazne menej obetí a ekonomických škôd.
Aké by mali byť zo strany vlády a parlamentu opatrenia na odvrátenie ďalšieho negatívneho ekonomického vývoja?
- Začať šetriť a rozumnejšie hospodáriť s verejnými financiami.
• Racionalizovať verejnú správu, ako aj výdavky s jej činnosťou spojené.
• Výrazne redukovať platy a ostatne kompenzácie verejným funkcionárom na všetkých stupňoch.
• Vo výdavkoch si stanoviť ako priority školstvo, zdravotníctvo a infraštruktúrne investičné projekty, ostatné výdavky redukovať alebo celkom zrušiť.
• Racionalizovať sociálny systém. Do sociálneho systému je potrebné zaviesť vyššiu mieru zásluhovosti v záujme minimalizácie príživníctva. Sociálnu podporu podmieniť vo väčšej miere prácou. - Znížiť daňové sadzby.
Znížiť DPH, daň zo zisku, daň z príjmu ako aj daň z nehnuteľností. Zníženie daní je predpokladom pre udržanie a rozvoj existujúcich podnikov ako aj naštartovanie nových podnikateľských aktivít najmä v oblasti malých a stredných podnikov. Okrem toho pracujúcim rodinám najviac pomôže, ak budú mať viac peňazí vďaka nízkym daniam a nie na základe almužny od štátu, ktorej vyplácanie je navyše spojené s ďalšou administratívou. - Pristúpiť k reforme dôchodkového systému.
V záujme vyhnutia sa kolapsu existujúceho systému medzigeneračnej solidarity urýchlene pripraviť projekt dôchodkového systému založeného na princípe „troch grošov“.