Pred rokmi som čítal knihu o antickom Grécku. Zahraničný autor v nej napísal, že nové náboženstvo je vždy chudobnejšie na formy svojho prejavu než predchádzajúce. Mal na mysli porovnanie prichádzajúcich monoteistických náboženstiev oproti odchádzajúcemu pohanstvu mnohých bohov. Bohoslužby jednému Bohu mu vychádzali menej farebné než klaňanie sa mnohým bohom s mnohými chrámami a mnohými legendami, ktoré povzbudzovali ľudskú obrazotvornosť.
Pokúsme sa uplatniť toto pozorovanie na našu dobu. Najmä Vianoce naň inšpirujú. Za komunizmu sme zažili pokus nahradiť Vianoce dedom Mrázom. Iste sa zhodneme, že ani formou, ani obsahom sa Vianociam nevyrovnal. Z formy zostal akýsi kožuch a z obsahu rozdávanie darčekov.
Ale poďme ďalej. Aj teraz okolo Vianoc poletúva v televíznych reklamách pre zmenu Santa Claus s farebnejším kožuchom než mal dedo Mráz, ale obsah zostáva pri rozdávaní darčekov. Niet písania listov Ježiškovi, niet vyberania stromčeka, niet rodinného pečenia koláčov, niet tajného kupovania darčekov rodičom a súrodencom, niet spoločnej rodinnej večere, niet romantickej účasti na polnočnej, niet rodinných návštev, zostanú iba vysvetľovania o zimnom slnovrate a jeho historickom výskyte.
Súťaž medzi formami aj obsahmi sa v dejinách opakuje často. Známa je súťaž baroka, prekypujúceho farbami aj zakrivenými líniami oproti striedmym farbám a strohým líniám, podopretým rozumovou argumentáciou. Rozumová argumentácia sa niekedy tvári ako nové náboženstvo. Novému náboženstvu možno pripomenúť, že rozumová argumentácia bola doteraz vždy aspoň spochybnená novou rozumovou argumentáciou. Bohaté formy a farby však zostávajú a inšpirujú. Ak inšpirujú na pokoj a harmóniu, žiadna rozumová argumentácia ich neprekoná.
| Ján Čarnogurský (1944) advokát, bývalý premiér. Môžete očakávať texty s filozofickým, náboženským a globálnopolitickým rozmerom. Najmä ruským. |