V uplynulých dňoch sme si pripomenuli prvé "narodeniny" svetovej krízy. Dokonca aj s drobnými darčekmi v podobe správ o postupnom oživovaní najsilnejších ekonomík - hlavných odberateľov nášho exportu, ktorý je zase hnacím motorom našej malej a extrémne otvorenej ekonomiky. Všetci sme za posledných dvanásť mesiacov videli a mnohí aj na vlastnej koži cítili, čo znamená pokles zahraničného dopytu, a preto ako na spasenie čakáme na správy z Ameriky, Nemecka ďalších silných trhov. Symbolické svetielko na konci tunela vraj už prebleskuje a my optimisti dúfame, že sa blíži jeho ústie a nie je to (ako by povedali skeptici) protiidúci vlak....
Do tejto mozaiky sťaby zapadá aj prvý mierny pokles nezamestnanosti, ale tu ide skôr o sezónny efekt než o dôkaz zvratu.
Skôr alebo neskôr, svet sa raz z krízy dostane a začne znova rásť, obchod sa opäť oživí a my sa azda napokon dostaneme k vyhodnoteniu jednej z predpokladaných komparatívnych výhod spoločnej meny - k jej pozitívnemu vplyvu na zahraničný obchod. Sme v ňom totiž odkázaní najmä na odberateľov z eurozóny, navyše spoločná mena nás skôr ochráni od dôsledkov prípadných zhubných nálad veľkých finančných špekulantov, ktorí už niekoľkokrát ukázali, ako sa vedia pohrať s malými trhmi a položiť ich na kolená. Firmy tiež ušetria konverzné náklady a zdroje na zaistenie proti zmenám kurzu. Možno by síce exportu hneď po oživení krátkodobo prospela oslabená domáca mena, za túto "výhodu" by sme však zaplatili vyššími spotrebiteľskými cenami.
Stále síce platí, že na kvalitné posúdenie toho, čo nám euro dalo a čo, naopak, vzalo, potrebujeme väčší časový odstup. Avšak zatiaľ - a to ani po nečakanom zásahu svetovej krízy - nie je na základnom východisku spred pár rokov o tom, že výhody dlhodobo prevážia nad nevýhodami, čo meniť.
| Igor barát (1966) splnomocnenec vlády pre zavedenie eura. Bývalý novinár má zmysel pre skratku a pointu veľkej eurovej aj malej korunovej sféry. |