V súvislosti s home officeom sa práve v čase COVID-u rozšírila predstava, že v tomto režime trávi svoj pracovný čas značná časť slovenskej populácie. Tento mýtus však doslova vyvrátili aktuálne dáta Eurostatu. Podľa nich sa v roku 2020 počet zamestnaných, ktorí vymenili kanceláriu za obývačku, zvýšil iba mierne, a to na 11,6 percenta. V roku 2019 išlo o podiel 9,5 percenta. V rámci EÚ tak patríme aj naďalej medzi krajiny s najnižším podielom pracujúcich z domu.
Prečo je to tak? Najväčší potenciál na prácu na diaľku majú odvetvia ako informačné technológie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie služby. Tieto oblasti však dovedna nezamestnávajú ani desatinu zo všetkých pracujúcich Sloveniek a Slovákov.
Naša ekonomika sa vyznačuje vysokým podielom zamestnaných v takých segmentoch ekonomiky, v ktorých je home office nepredstaviteľný. Až polovica pracujúcich je zamestnaná v priemysle, obchode a stavebníctve. Nehovoriac o zamestnancoch kritickej infraštruktúry, ktorých účasť na pracovisku je nevyhnutná vždy.
Aj tam, kde je home office možný, z dlhodobého hľadiska prináša problémy. Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt hrá v práci stále prím pred sterilitou online prostredia. Ak aj home officeu počas pandémie fungoval v niektorých firmách, tak práve vďaka tomu, že zamestnanci – kolegovia mali za sebou mnoho mesiacov či rokov osobnej spolupráce na pracovisku. Mnohým pracovníkom či firmám môžu prácu z domu komplikovať aj technologické (nedostatočné IT vybavenie v kombinácii so zvýšeným rizikom hackerských útokov cez domáce wi-fi siete) či rodinné (starostlivosť o malé dieťa či malá metráž bytu) prekážky.
Ak aj firmy dočasne podľahli „čaru“ home officeu, je len otázkou času, kedy zistia, že ide iba o „mačacie zlato“. Ľudský kapitál je totiž pre firmy najvzácnejší. Manažment každej firmy veľmi dobre vie, že náklady na ľudí sú podstatne vyššie ako na kancelárie. A zamestnávatelia potrebujú mať svojich ľudí tam, kde sú produktívnejší. A to v obývačke rozhodne nie je.
Novým „normálom“, čo potvrdzujú viaceré prieskumy, sa preto stáva mix práce z domu a v kancelárii. To však v praxi neznamená, že firmy potrebujú menšie priestory. Práve naopak, chcú ich mať iba iné. Upúšťajú od veľkých open space usporiadaní a požadujú viac flexibilných priestorov a väčších mítingových miestností, kde sa budú môcť ľudia stretávať.
A ešte niečo sa od jari 2020 zmenilo. Zamestnanci dnes už na pracovisku nesnívajú napríklad o kalčete alebo biliardovom stole. Uprednostňujú predovšetkým prostredie, v ktorom budú dodržané vysoké hygienické a bezpečnostné štandardy. V súvislosti s administratívnymi budovami sa tak čoraz viac objavuje pojem „anticovidové“ budovy.