Vo štvrtok minulý týždeň, tak ako každý deň, som si pozeral vývoj na medzinárodných finančných trhoch. Akcie a komodity od Ázie cez Európu až po Ameriku – všetky trhy boli v červenom. Teda v strate v daný deň. Od dvoj- až trojpercentných prepadov v priemere, až po sedempercentné v niektorých prípadoch.
Jediné, čo bolo v zelenom, teda zaznamenalo nárast ceny, boli štátne dlhopisy krajín, ktoré sú dlhodobo považované za nerizikové. Napriek zníženiu ratingu sa medzi ne stále radia aj Spojené štáty americké, čo pri ich objeme emitovaných dlhopisov neprekvapuje. Jednoducho žiadny trh nie je taký likviditný, ako trh amerických treasury bondov.
Ale vrátim sa späť k prepadu akciových trhov a komodít, ktorý pretrváva už niekoľko týždňov až mesiacov. Komoditné trhy dokonca vymazali za posledné dni celý nárast od začiatku roka. Preto ma neprekvapil tento vývoj ani minulý štvrtok. To, čo ma však prekvapilo bol fakt, že si nespomínam na deň vo svojej kariére, kedy úplne všetky akciové indexy a ceny všetkých komodít stratili na hodnote.
K tomu si pridajme informáciu, že americké firmy sedia na 2 biliónoch dolárov v hotovosti a európske na 800 miliardách eur a je nám jasné, prečo ceny niektorých vládnych dlhopisov sú v poslednom období jediné, čo rastú. Keď si vezmeme do úvahy ešte spomalenie ekonomického rastu v Číne a fakt, že v USA sa nedarí znížiť vysokú nezamestnanosť, americké firmy držia hotovosť a boja sa investovať, pretože sa obávajú ďalšej možnej recesie. Keď uvážime hĺbku a rozmer dlhovej krízy eurozóny, kde Medzinárodný menový fond predpokladá, že európske banky môžu stratiť až 300 miliárd eur, a už som čítal, že to môže byť až 500 miliárd, nepotrebujeme krištáľovú guľu na to, aby sme mohli predpokladať ďalší vývoj. Dámy a páni, držte si klobúky, bude to s nami húpať.
Autor je generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Tatra banky
