Napriek tomu, že sa rating a zdravý rozum navzájom nevylučujú, nie všetci investori sa riadia oboma. Keď v roku 2008 skoro skrachoval Island, veľa ľudí sa pýtalo, ako je to možné, veď krajina mala AAA rating. Keď sa pred tromi rokmi ukázali zložité finančné deriváty amerických hypotekárnych cenných papierov s ratingom AAA ako v podstate bezcenné, mnohí už nahlas obviňovali ratingové agentúry, a dodnes obviňujú, z nezodpovedného pridelenia najvyššieho ratingu.
Robia to hlavne na obranu investície, ktorú schválili, a na ktorej prerobili. Majú asi pravdu v tom, že pridelenie najvyššieho stupňa investičného ratingu štátu, ktorý mal prostredníctvom svojich bánk zadlženosť krajiny vo výške 9-násobku HDP, sa ukázalo mylné. Tak isto AAA ratingom sa pýšili cenné papiere, ktorých skutočnému riziku skoro nikto nerozumel. S najväčšou pravdepodobnosťou ani samotné ratingovky.
V každom prípade pridelený rating ratingovou agentúrou má formu odporúčania, nie záväzku, a tak treba pri schvaľovaní investície naň prihliadať, ale nemal by nahrádzať zdravý rozum a vlastnú analýzu. V tomto mnohí investori zlyhali. Išli do rizika, ktorému nerozumeli a spoľahli sa iba na rating jednej z troch najuznávanejších (je otázne, či ešte stále) svetových ratingových agentúr.
Súhlasím s tým, že v súčasnom svete majú tieto agentúry príliš veľký vplyv na investorov a na kapitálové trhy, napriek tomu, že často nezverejňujú transparentne metódu a analytické postupy, ktoré ich doviedli ku konečným ratingom. Mám s tým osobné skúsenosti, keďže sme už niekoľko rokov ratingovaná banka.
A práve tu si myslím, že by sa mala sústrediť pozornosť regulátorov a politikov Európskej únie. Namiesto vytvárania novej európskej agentúry by mali primať ratingovky na väčšiu transparentnosť a vytvoriť priestor na väčšiu konkurenciu, tak, aby bola zaručená väčšia objektivita. Tá totiž bude otázna hlavne pri novej agentúre, ktorá by vznikla na základe politickej objednávky Európskej únie.
Autor je generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva Tatra banky