Prezident Kiska v pondelok celkom milo prekvapil. Popri moralistickom pózovaní prehovoril aj vecne. A kriticky.
Hlavnou úlohou prezidenta je ukazovať tú lepšiu tvár Slovenska. Aj nám samým, aj svetu. Čo Kiska urobil... Nakoniec však ukázal aj chladnú hlavu a rozum. Celkom presne pomenoval tri výzvy:
1. Slovensko by malo odmietnuť rasizmus a pomáhať vojnovým utečencom a ľuďom v núdzi.
2. Európa by mala rozlišovať medzi utečencami, ktorí si zaslúžia pomoc, a ekonomickými migrantmi, ktorých treba vracať späť... Presne toto je jedna z kľúčových vecí, na ktorú časť západnej Európy rezignovala – rozlišovať. Zhodla sa na tom aj Európska rada na summite v apríli: ekonomických+ilegálnych migrantov treba vracať do krajín pôvodu (tranzitu). A vojnovým utečencom treba pomôcť. Na tomto rozlišovaní stál – a padol – európsky imigračný poriadok a európske imigračné právo.
3. Západ a východ Európy by sa mali viac počúvať a menej obviňovať. Inak hrozí rozdelenie Európy na dve časti.
Je dobré, že popri Ficovom hlase zaznel aj Kiskov. Slovensku to prospeje.
Aby sme však Kisku len nechválili – niektoré veci nedopovedal. Alebo zamlčal. Skúsime ich dopovedať za neho.
Po prvé: nie je celkom pravda, že Slovensko sa pri utečeneckej kríze zachovalo alibisticky a že sa prebralo až po debate o kvótach a Výzve k ľudskosti. Medzi prvými, ktorí sa zobudili a začali organizovať pomoc, boli kresťanské organizácie. Spoločenstvo Ladislava Hanusa začalo pomáhať utečencom už v máji – a skutkami. Nie slovom a výzvami od stola (aj keď práve tie sú v slovenskom mediálnom prostredí viac fotogenické).
Po druhé: mytológiu o migrantoch tu nepestuje len Fico, ktorý mylne tvrdí, že 95 percent z nich sú tí ekonomickí. Mýtom prepadla aj druhá strana, ktorá naivne opakuje, že drvivú väčšinu tvoria zúfalí vojnoví utečenci. Stále platí, že medzi migrantmi je väčšina práve tých, ktorých označujeme ako ekonomickí imigranti. Toto nie je názor, ale fakt. Nemci, ktorí sa vyzdvihujú za vzor, odmietli zo žiadostí o azyl takmer 60 percent. Iste, väčšinu tvoria Albánci a Kosovčania, ale zamietnuté boli aj žiadosti z afrických krajín či z krajín Blízkeho východu. Problémom Európy je, že azylový poriadok sa v priebehu leta zrútil. Nemci a Francúzi rezignovali na dodržiavanie pravidiel a zakryli to imigračnou kampaňou, čím krízu prehlbujú. A nárazníkové štáty vystavujú ďalšiemu tlaku tých, ktorí zacítili príležitosť.
Po tretie: pri kritike západu a východu únie to prezident chytil z nesprávneho, opačného konca. Iste, chceme predísť rozkolu. To však neznamená, že lídri východných štátov nás majú poúčať, aby sme chápali potreby západu. Nie. Naši lídri majú vyzvať západné štáty, aby viac chápali potreby a problémy východu únie. Ak prijímame menej utečencov, ako káže kvóta z Bruselu, nie je to tým, že sme „sprostí rasisti“. Je to tým, že sme ekonomicky slabší. Máme neudržateľne vysokú nezamestnanosť. Máme biedny sociálny systém. A výrazne menšie zdroje na veľkorysé imigračné programy. Presne toto by sa mali dozvedieť Nemci od slovenských „lídrov“. Alebo aspoň z úradných reportov zo slovenskej tlače.
Ak sa to nedozvedia a ak sa nezastaneme samých seba,„porozumenie“ medzi východom a západom bude jednosmerné. A neudržateľné.