Minulý týždeň Smer v parlamente schválil nový zákon o odbornom vzdelávaní. Je to majstrovské dielo marketingu. Majstri marketingu však v podnikoch nechýbajú.
Do parlamentných volieb zostáva rok a stredné školstvo, osobitne stredné odborné školstvo, nie je v dobrom stave. Kroky, ktoré Ficove vlády podnikli v oblasti zlepšenia kvality a uplatniteľnosti absolventov, nepriniesli merateľné výsledky. Je pochopiteľné, že v takej významnej oblasti je snaha pred voľbami prísť s niečím, čo sa dá onálepkovať ako riešenie. To je v politike úplne normálne, prospešné je to však len vtedy, keď to naozaj riešením je.
Pekné ambície
Ciele zákona sú chvályhodné. Prepojiť odborné vzdelávanie s trhom práce a zapojiť do procesu vzdelávania aj zamestnávateľov. Zákon sľubuje stimuly pre zamestnávateľov, ktorí vynaložia prostriedky na vzdelávanie, zamestnávateľ by sa mohol podieľať na určovaní vedomostí, zručností či pracovných návykov potrebných pre prax. Zákon by tiež umožnil, aby sa žiakovi strednej odbornej školy mohlo poskytnúť motivačné štipendium a odmena za produktívnu prácu. Zákon tiež predpokladá zriadenie rád, ktoré by sa vyjadrovali k sústave odboru vzdelávania a k obsahu odborného vzdelávania a prípravy.
Všetko pekné zámery. Predchádzajúci odsek, ktorý ich opisuje, však pochádza zo 17. decembra 2008, keď prvá vláda Roberta Fica schválila návrh zákona o odbornom vzdelávaní. To, že čitateľ nemôže počas čítania prísť na to, že to nie je text spred dvoch mesiacov, nie je náhoda. Nový zákon je totiž len marketingovým prebalením starých politík, ktoré nefungujú a nefungovali. Zákon, ktorý bol schválený rok pred voľbami a nič nepriniesol, Smer nahrádza zákonom schvaľovaným menej ako rok pred voľbami a ktorý tiež prinesie veľmi málo.
Priveľa škôl
Prečo to nefungovalo vtedy a nebude to fungovať ani dnes? Prvý problém je zlé financovanie odborného školstva a zlyhanie VÚC ako zriaďovateľov. Do odborných škôl ide výrazne viac peňazí ako do gymnázií, ale nepremietajú sa do dobre platených učiteľov a kvalitného vybavenia preto, že sa rozptyľujú medzi veľa poloprázdnych škôl. Samosprávne kraje totiž znížili počet škôl, ale v skutočnosti len premaľovali tabule. Počet budov a učební zostal takmer nezmenený. O tretinu nižší počet detí sa učí v rovnakom počte tried a my sa čudujeme, že sa strácajú peniaze. Financie zároveň nie sú viazané na kvalitu či úspech na trhu práce, takže najvyšší normatív majú stavebné a poľnohospodárske odbory s absolventskou nezamestnanosťou 40 až 50 percent.
Druhým zlyhaním je nepoučenie z doterajšieho vývoja. Hlavným deklarovaným cieľom tohto zákona je, aby sa viac žiakov odborných škôl dostalo počas štúdia do praxe. To bol jeden z hlavných cieľov zákona aj v roku 2009, ale nič sa nestalo. Prečo? Jeden z hlavných dôvodov je nízka motivácia samotných škôl.
Demotivácia v praxi
Tu sa nielenže nič nemení, nový zákon situáciu ešte zhoršuje. Ak sa škola dohodne so zamestnávateľom na tom, že časť vzdelávania budú žiaci tráviť u zamestnávateľa, tak škole klesne normatív. Riaditeľ bude v situácii, kde čím bude úspešnejší, tým menej peňazí mu zostane. Vláda zavádza nový systém a chce, aby školy do toho išli v čo najväčšom počte. Motivácie však nastavuje presne naopak.
Smeru to neprekáža. Je mu totiž ukradnuté, či bude zákon naozaj úspešný. Stačí, aby bol úspešný marketingovo. K návrhu už mal tlačovku samotný premiér, možno bude ešte ďalšia, aj dve. Tých niekoľko škôl, ktoré sú vopred dohodnuté s podnikmi, do toho od 1. septembra vstúpi, takže pred voľbami bude dostatok fotografických príležitostí pre politikov Smeru. Pre niekoľko stotisíc žiakov, ktorí sú v odbornom vzdelávaní vo všetkých ročníkoch, to nebude znamenať vôbec nič.
To, čo máme pred sebou, je stará politika zabalená do nového zákona a nového ministra. V deň parlamentných volieb tu Smer bude vládnuť osem rokov z ostatných desiatich. Na také dlhé obdobie má pozoruhodne málo skutočných úspechov. Preto sa môžeme pripraviť na záplavu tých marketingových.