Celkom nedávno sa na tomto mieste stretli citát pána ministra Draxlera o presýtenosti trhu vysokoškolského vzdelania a môj komentár. Zákonite mi to pripomenulo doteraz nevyslyšanú žiadosť o stretnutie v príbuznej veci. Spojenie vedy a praxe ako kardinálne dôležitá podoba duality je mojím životným štýlom a vyžiada si plné nasadenie počas celého dňa, počas celého môjho života.
Súčasne som pracoval ako sústružník a konštruktér. Duálny charakter by som pripísal prieniku technických a humanitných vied v podobe absolvovania strojníckej fakulty a fakulty žurnalistiky. Práve táto dualita ma priviedla k vedeckej tvorbe a schopnosti prepájať interdisciplinárne ponímanú teóriu riadenia s produkčnou praxou. A rad ďalších dualít, ktoré síce vykazujem vo svojom životopise, ale radšej sa v ich vyratúvaní uskromním.
Že duálne vzdelávanie je pre mladých ľudí atraktívne, najmä „učenie na pracovisku“, to som ako učeň zažíval. Každý z nás mal vynikajúcu príležitosť svojimi výrobkami dokázať, ako zvláda svoju budúcu profesiu a aké asi budú jeho zárobky. Hlavne v treťom ročníku v dielňach niekdajších „štátnych pracovných záloh“ sa dalo aj slušne zarobiť. Nemalou výhodou bola aj stabilná perspektíva profesie a zamestnania. Mnohí v priebehu času pokračovali v štúdiu, zmaturovali, či dosiahli titul inžiniera, dokonca aj hodnosť kandidáta vied.
Duálny systém rátal aj s tým, že škola na začiatku tretieho ročníka učňom založila vkladné knižky, na ktoré si mohli ukladať peniaze zo svojich zárobkov. Mimochodom, mesačná gáža bola 17,50 koruny. Podstatnou výhodou duálne organizovaného vzdelávania bola dokonca povinnosť po ukončení vzdelávania okamžite nastúpiť do pracovného pomeru.
Aby som podporil úsilie pána ministra o usporiadanie pomerov v školstve, pripájam ešte presvedčenie, že duálne vzdelávanie je podstatným krokom vpred. Vo viacerých prípadoch totiž možno doložiť, že touto cestou sa vyučený odborník od fachu prepracoval aj k najvyšším métam vedy a medzinárodného spoločenského uznania.