Tragické udalosti v redakcii Charlie Hebdo sú neočakávanou skúškou hĺbky európskej slobody prejavu, nadhľadu a myslenia. Pretože sú i zákerným útokom na všetkých pokojných moslimov žijúcich v Európe (i na Slovensku).Jedinou účinnou obranou zostáva nepristúpiť na politiku teroru a zastrašovania, ale zotrvať na pozíciách slobody, odvahy a nadhľadu. Tých hodnôt, ktoré dnes v Paríži čelili chladnokrvnému útoku. No zároveň, nespraviť zo slova moslim synonymum pre teroristu, zo slova Islam nevytvoriť skratku pre čosi zásadne nebezpečné.
Len pár minút po prvých správach o parížskej katastrofe sa ozvali hlasy, že útok sa dal čakať. Nedal sa čakať. Neverím, že ho čakali samotní redaktori či väčšinoví moslimovia žijúci v Paríži. Stalo sa totiž čosi, čo v povojnových dejinách Európy nemá precedens. A dôsledky útoku na redakciu satirického týždenníka nevymiznú prevrátením strany v novinách.
Už od prvého výstrelu v redakcii satirického magazínu je jasné, že sme svedkami niečo nového. Tento teroristický útok sa udial priamo v srdci Európy, obeťami sa cielene stali predstavitelia slobody slova. Aktéri boli očividne dobre pripravení, hovoriaci zrejme plynulou francúzštinou, výborne zorientovaní v rutinných procesoch redakcie, s kuklami a s úspešným plánom úteku z miesta činu. Chladnokrvní profesionáli právom vyvolávajúci strach. Práve v tom je zákernosť celého útoku a o to viac je dôležité, aby sa udalosti v Paríži nestali víťazstvom v rukách ani európskych extrémistov ani teroristických organizácií. Najmä, keď ani nie je preukázané kto zaútočil. (Výkričník).
Ostrakizovať moslimov je preto najhoršou možnou variantov, ktorú by parížska katastrofa mohla do Európy priniesť/v Európe prehĺbiť. Obzvlášť, ak by sa „moslimská otázka“ stala šlágrom v repertoári extrémistov naprieč kontinentom. A ruku na srdce, tendenciu vyjadrovať sa k moslimom mal už i na Slovensku každý druhý podivín.
Otvorené šikanovanie moslimov žijúcich v Európe by ich ľahko mohlo nahnať ešte hlbšie do izolovanosti. A každý ďalší útok Moslimov na kontinente či na moslimov na kontinente by tak bol prehrou. Prehrou práve európskej slobody nadhľadu, na ktorú v Paríži tak brutálne zaútočili. Možno preto, že pre fundamentalistov nie je úhlavnejší nepriateľ.
Môžeme na motív parížskej katastrofy dlho predkladať intelektuálne vyprázdnené diskusie o násilí ako DNA Islamu. Alebo hovoriť o Európanoch ako o križiakoch, ... . Lenže hľadanie starých krívd v konfrontácii so zábermi z redakcie Charlie Hebdo sú hriešne akademickou stratou času. Obzvlášť, ak panuje veľké riziko, že jedna z krívd nám práve rastie pred očami. Ak sa k nej nepostavíme bez ambície siahať po kolektívnej vine, spravíme z európskej slobody myslenia bez predsudkov karikatúru.
Tomáš Ferenčák, publicista