StoryEditor

Zdravotníctvo 10 rokov po reforme – neexistuje kontinuita

03.11.2014, 14:19

Často rozmýšľam o výzvach doby a jej naplneniach v čase... O našich očakávaniach a realite aj o našich úspechoch a zlyhaniach. Do línie mojich záujmov patrí (okrem problematiky zdravotného postihnutia) dlhé roky zdravotníctvo. V roku 2004 Národná rada Slovenskej republiky prijala 6 základných reformných zákonov, ktoré mali výrazným spôsobom zmeniť systém zdravotníctva, ako v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, jeho riadenia, tvorby štruktúry a napokon i financovania.

Pohľad analytika
Analytik, ktorý na reforme participoval tvrdí, že  kostra reformy drží dodnes a  nasledovníci  údajne neboli schopní doťahovať veci – najmä, kvalitne zbierať údaje, zverejňovať ich, vyhodnocovať ich, prijímať na ich základe korekcie, opatrenia, regulácie, usmernenia. Skôr by malo ísť podľa autora o zveľaďovanie existujúcich nástrojov zdravotnej politiky. Ako tvrdí, stačí  lepšie využívať nástroje, ktoré obsahuje dnešná legislatíva (napr. naviazať výšku úhrad na indikátory kvality) – a treba  diskutovať, ktoré indikátory budeme brať do úvahy a pod. Inováciou by bolo nominálne poistne. Ide o umožnenie poisťovniam poskytovať viaceré poistné plány, ktoré by mohli byť tak na mieru šité rôznym cieľovým skupinám. Pre poistencov by tak verejné zdravotné poistenie nadobudlo podobu uchopiteľného produktu. Vzorom fungovania takého systému je Holandsko, ktoré je opakovane hodnotené ako krajina s najlepším zdravotným systémom.

Pohľad primára z praxe
Aby môj príspevok nevyznel lacno a plocho , ponúkam názor lekára chirurga priamo z praxe (z koncovej nemocnice), ktorý tvrdí že veľký  problém nášho  zdravotníctva je prítomnosť 3-4 silných finančných skupín. Keby každá komodita, ktorá je na Slovensku nakupovaná do zdravotníckych zariadení, neprechádzala cez viacero dodávateľských firiem, ktoré cenu dodaného produktu enormne navyšujú a konečný spotrebiteľ je povinný ju platiť, bolo by nám neskutočne dobre. Ďalej citujem spomínaného lekára – drahé metódy by mali byť určené iba poistencom, ktorí si oficiálne priplatia a navýšia svoje zdravotne poistenie a ďalej tým, ktorí sú pre svoj ťažký zdravotný stav nespôsobilí chirurgickej liečby v rámci základného poistenia. Takto nejako  by som chápal terapeutické plány a cieľové skupiny. To znamená stanovenie štandardných terapeutických postupov (plne hradených poisťovňou), ktoré plnohodnotne riešia daný zdravotný problém a prípadných drahších postupov, ktorý by si pacient pre svoj komfort priplácal.

Osobná skúsenosť
Ja osobne už dlhé roky vidím problém v kontinuite štátnych záujmov. Teória  tvorivosti, inovácií totiž hovorí, že je dobré nadväzovať na dobré  veci  a  eliminovať  vplyv zlých. To sa u nás moc  nedeje -  čo nová  vláda, neguje všetko predchádzajúce, čo vládna strana, neguje  návrhy opozície atď. Táto kultúra „malých zlostných detí“ (od nežnej revolúcie) nie je len  škodlivá pre  štát, ale znemožňuje  zvyšovanie kultúry národa. Nájde  sa konečne  človek, ktorý rozvážne zváži, čo prebrať, posilniť, preniesť, a čo zdokonaliť, zmeniť? To bol aj prípad školskej reformy, to je aj prípad  rómskej  reformy, posudkových činností a pod. Tieto systémové chyby robíme ako celok, t. j. ako kultúru chýb  vyplývajúcich, ja neviem, že by z namyslenosti, nedostatku pokory? Podľa môjho názoru problém spočíva tiež v nikdy nekončiacom sa a neohraničenom záujme mať všetko a ešte viac. A tým (títo ľudia) odkrývajú svoju absolútnu neistotu, myslia si, že budú istejší, presvedčivejší a mocnejší len keď budú mať všetko a ešte viac. Ale to im nepridáva - skôr uberá na múdrosti, chápavosti, vľúdnosti a humanizme.

Som si vedomý toho, že zdravotníctvo musí podliehať aj ekonomickým kategóriám. Trochu sa obávam toho, že spoplatňovanie bude stále viac a viac viesť k vytváraniu tried s antagonistickým charakterom a vyhrocovať politickú situáciu k radikalizmu, ktorý  v určitom kritickom bode nebude možné zastaviť politickou intervenciou ale len represívnymi prostriedkami. Preto tí, čo zastávajú politické pozície raného kapitalizmu a milujú  peniaze, zákonite vedú ľudí ku konfrontácií. Ľudskú spoločnosť totiž kultúrnou robí predovšetkým ľudská solidarita, ktorá dáva možnosť prežiť každému, kto stojí o to aby prežil a aj niečo preto robí. Človek má právo na majetok, má právo vlastniť, ale má aj povinnosť, a to predovšetkým, prispievať materiálnym podielom k tomu, aby v spoločnosti kde žije bol zmier, ktorý je veľa krát závislý od schopnosti uspokojiť základné potreby všetkých skupín. Horizont je síce cieľom, ale podstatou je trvalý zápas o jednu z najväčších hodnôt ľudskej existencie, ktorou zdravie nepochybne je, a to vo všetkých jej „pozemských“ podobách.

Dušan Piršel, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

01 - Modified: 2006-12-08 06:28:29 - Feat.: 0 - Title: Závislosť od ropy treba znižovať
01 - Modified: 2022-11-25 17:18:17 - Feat.: - Title: Nemocnica Bory je skolaudovaná. Naberá lekárov, no stále nemá zmluvu s najväčšou poisťovňou (+galéria) 02 - Modified: 2022-11-24 22:47:20 - Feat.: - Title: Náborový príspevok má prilákať späť skúsených zdravotníkov, hovorí Matovič 03 - Modified: 2022-11-24 17:51:23 - Feat.: - Title: Heger víta ústupok lekárskych odborárov. Vláda ponúkne aj náborový príspevok 04 - Modified: 2022-11-24 15:43:35 - Feat.: - Title: Heger požiadal premiérov vlád V4 o pomoc v zdravotníctve. Je možné, že nám dodajú lekárov 05 - Modified: 2022-11-21 14:11:24 - Feat.: - Title: Vláda a lekárski odborári budú dnes rokovať o situácii v zdravotníctve
menuLevel = 2, menuRoute = komentare/komentare, menuAlias = komentare, menuRouteLevel0 = komentare, homepage = false
27. november 2022 09:41