„Videl som aj kópiu zmluvy, ktorá je veľmi podobná zmluve medzi Blaškom a Flašíkom, čo sa objavila v médiách. Je to dohoda medzi Ficom a skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ. V zmluve sú títo sponzori označení ako sympatizanti 1 až 5. Má päť strán a je notársky overená.“ Toto je autentický výrok Bohumila Hanzela z roku 2010 o vzniku Smeru pred 16 rokmi. O čom tento výrok svedčí? Že na dobre stráženom mieste existuje písomný dôkaz o nelegálnom financovaní Smeru piatimi „sympatizantmi“, ktorí v oficiálnom účtovníctve nefigurujú.
Spoluzakladateľ strany za svoj výrok nikdy nečelil trestnému oznámeniu ani súdnej žalobe. Mesiac po jeho vyhlásení médiá zverejnili nahrávku, na ktorej sa Robert Fico chváli, že zohnal milióny „vlastnou hlavou“. Boli to peniaze od sympatizantov 1 až 5, ktorých zastupoval „veľmi vplyvný podnikateľ“? Dáva to logiku.
A kto sú tí sympatizanti a ten veľmi vplyvný podnikateľ? Keby sa prípad nahrávky s hlasom Roberta Fica a zmluvy medzi podnikateľom Blaškom a Fedorom Flašíkom (o kupovaní miest na kandidátke Smeru) riadne vyšetril, mohli by sme si byť odpoveďou istí. Lenže vyšetrovanie tejto kauzy skončilo pod kobercom bez vyhotovenia znaleckého posudku. Zastavil ho špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Existuje však aj iná indícia. „Akcionári“ Smeru sa spomínajú aj v spise Gorila:„Haščák vymenúva 5 akcionárov Smeru: Juraj Široký, Vladimír Poór, Martin Glváč (Fedor Flašík), Jozef Brhel a Ivan Kiňo.“ Zázračná zhoda počtov:5 akcionárov,5 sympatizantov. Sú to tí istí ľudia? Dáva to logiku. Keby sa prípad Gorila riadne vyšetril, mohli by sme si byť odpoveďou istí. Lenže kľúčový svedok nemôže vypovedať. Bráni mu v tom špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Robert Fico dnes hovorí, že s Jurajom Širokým nemá nič spoločné. Človek nemusí byť obzvlášť bystrozraký, aby videl, že dlhy Váhostavu a priznanie vzťahu s týmto veľmi vplyvným podnikateľom by boli pre preferencie Smeru likvidačné. Lenže nič také sa neprevalí. A Jurajovi Širokému sa napriek „razii“ nič nestane. Pretože prvý človek, za ktorým premiér utekal riešiť vyšetrovanie Váhostavu, bol špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.