Podvod s Váhostavom sa začal pred 25 rokmi podvodmi, za ktoré sa Viktor Kožený roky skrýva na Bahamách a jeho pobočník Juraj Široký si užíva priazeň najvyšších. Opantanie milióna ľudí Harvardmi a následné čachre s ich majetkami zabezpečili Širokému šmahom ruky miesto na výslní podnikateľského neba. Zrazu si mohol dovoliť kúpiť... aj politika, ktorému ego a ambície zahalili oči tak dokonale, že si neuvedomoval, čo spôsobí, ak raz zoberie bokom.
Na druhý pokus
V roku 2002 to ešte nevyšlo. V roku 2006 už áno a nasledovali vratky a s nimi raj na zemi. Pre pár vyvolených „akcionárov“ Smeru, ako sa zvyknú nazývať. Podľa toho, ako bolo veľmi dopriate Jurajovi Širokému, jedným z „akcionárov“ bol zrejme aj on. Širokého otroci boli dosadení priamo na miesta najvyššie. Za predsedu vlády Fico, za predsedu parlamentu Paška, za ministra dopravy Vážny, za ministra zdravotníctva Raši... dcéra a nevesta za asistentky poslancov Smeru, bratranec manželky za poslanca plus približne ďalších dvadsať otrokov na správne miesta.
A mohli začať. Najprv podľa prokuratúry sfalšovali analýzu na Vážneho ministerstve dopravy v prospech výstavby diaľnic cez PPP. Parlament v rukách Pašku vytváral a udržiaval „priaznivé“ legislatívne prostredie a najvyššie krytie poskytoval otrok Fico. Ak bolo treba vyradiť lacnejších konkurentov, stalo sa. Ak sa náhodou odvolali na Úrad pre verejné obstarávanie, osobný priateľ Fica Roman Šipoš to zariadil. A ak by mal niekto snahu robiť problémy – šéf polície bol ich, šéf prokuratúry bol ich a šéf Najvyššieho súdu bol kamarát Harabin. Výsledkom práce otrokov boli štátne (naše) zákazky za 3 miliardy eur pre Širokého.
Pravicová komplikácia
Stalo sa však niečo, čo nečakali. Prišla vláda Ivety Radičovej a s ňou rozhodnutie tento špinavý kšeft zrušiť. Sám som ako koaličný apendix bol za ministrom Figeľom s prosíkom, aby to urobili, aby nabrali odvahu. Váhostav a spol sa im vyhrážali žalobami a arbitrážami, ale napriek hrozbám sa vláda odhodlala a PPP projekty okolo Žiliny zrušila.
Nasledovali opätovné súťaže bez šitia podmienok na mieru a vyraďovania lacnejších ponúk. Čuduj sa svete, zrazu tie isté úseky vysúťažili ani nie za polovicu Ficových cien... a nízke ceny dával nielen Váhostav, ale aj všetci zúčastnení. Hovoriť preto o tlaku, ktorému stavebné firmy podľahli, je hlúpe. Nemôžeme predpokladať, že všetky boli hlúpe. Alebo inak – predpokladať, že niekto súťaží s cenou, na ktorej prerobí, je hlúpe. Jeden príklad za všetky – kým Fico „vysúťažil“ tunel Višňové pre Širokého za 1,1 miliardy eur, vo férovej súťaži boli tri ponuky pod 400 miliónov eur!
Nová doba
Pre Váhostav tak nastala iná doba. Zrazu mal efektívne hospodáriť pri marži zrazenej konkurenciou na minimum, čo Široký, zvyknutý na marže z ríše snov, nedokázal a padol na kolená. Za Fica. To, že sa tak stane, bolo zrejmé najmä posledné dva roky. Dodávatelia vypisovali listy, odmietali nastúpiť na Širokého stavby... a Fico bol hluchý. My sme v opozícii predkladali zákony na ochranu subdodávateľov... a Fico bol stále hluchý. Nemohol inak – nebol slobodný a z Bahám inštrukcie neprišli.
Reštrukturalizácia a s ňou spojené odhodlanie pár malých poškodených živnostníkov či opozície však dokázali nemožné. Len v krátkosti – Fico vymyslel riešenie – vinník nie je on, ale Figeľ (predtým Radičová) a na dlhy za kamaráta sa poskladajú všetci, ktorí majú v banke účet. Geniálne. Pre Juraja Širokého a jeho otrokov.
Kauza Váhostav môže naozaj Ficovi zlomiť krk. Ak časť opozície konečne prestane mať mokré sny o spoločnej vláde so Smerom a keď sa všetci začneme s ľuďmi baviť ľudskou rečou. Na začiatok stačí, ak budeme ľuďom na príklade vysvetľovať, ako a pre koho funguje Ficov „sociálny štát“. Váhostav je príklad priam učebnicový.