Niekedy som prekvapený, ako chceme ako Európa bojovať so všetkými dôsledkami ľudskej existencie, ako chceme vyriešiť aj problémy iných tým, že sa pomaly my sami ekonomicky vyšťavíme.
Sme najsilnejší ekonomický blok vo svete, pokiaľ ide o hrubý domáci produkt, máme aj dostatočne široký a kritickú masu presahujúci vnútorný trh, máme tu demokraciu, ale nie je dobré pokračovať v spaní a vlastnými rozhodnutiami, ktoré môžu byť hoc aj vznešené, podkopávať našu ekonomickú silu, ktorá vždy vznikala a vždy vznikať bude len zo strany podnikateľov.
V diskusiách potom často narážam na otázky tak čo teda vy by ste odporúčali, čo robiť?
Ak teda môžem snáď odporučiť, čo Slovensku, ale i mnohým iným krajinám Európskej únii chýba, tak to sú štandardné učebnicové poučky, ktoré však sme si odvykli používať.
Rozmýšľať dlhodobo a nie krátkodobo s prihliadnutím na volebné cykly alebo prchavú populárnosť témy. Dávať si reálne ciele a nie len ideálne túžobné ciele.
Nepodporovať niektoré ekonomické sektory na úkor druhých. Podporovať vzdelanie populácie, mobilitu ľudí medzi regiónmi a krajinami, podporovať podnikavosť a aktivitu u ľudí, nevytvárať v ľuďoch ilúziu, že štátny úradník má lepší rozum než oni, že sa on o nich lepšie postará, ako by tak urobili sami.
Popri tom samozrejme podporujem to, aby sme si tie dobré vlastnosti Európanov, ako sú napríklad solidarita so slabšími, mierumilovnosť, či vzťah k životnému prostrediu uchovali.
Som presvedčený, že ak vlády nebudú podnikateľom strpčovať život, či ak Brusel ich svojimi opatreniami nebude skoro až „vyháňať“ z Európy do iných regiónov sveta, tak každý normálny podnikateľ bude rád tu podnikať, dávať ľudom prácu a popri tom aj úplne štandardne prispievať na celospoločensky dôležité projekty, na ktoré je vždy málo peňazí.
V pondelok píše Richard Sulík, predseda strany SaS