Vyhrotenie situácie na Ukrajine, respektíve na Kryme, a prudké zvýšenie sadzieb ruskej centrálnej banky vypovedá zatiaľ len časť príbehu o súčasnom Rusku. Ani tamojší index nákupných manažérov sa už štyri mesiace za sebou nedokázal dostať nad hranicu 50,0 bodu.
Slabá ekonomika
Rusko som navštívil zhruba pred mesiacom a odchádzal som z neho celkom rozčarovaný: od roku 2007 alebo 2008 som nemusel odpovedať na toľko otázok súvisiacich s krízou – či už od investorov, klientov, alebo novinárov. Všetky sa týkali slabého rubľa, krízy na rozvíjajúcich sa trhoch a hlavne toho, v akom zlom stave sa ruská ekonomika ocitla.
A pritom práve cesty do Ruska mám veľmi rád, aj keď minule som sa musel vyrovnať s vonkajšou teplotou mínus 15 stupňov Celzia.
Rusko sa podľa mňa politicky, ekonomicky aj strategicky zahnalo do kúta. Nebudem sa nijako zvlášť vyjadrovať k politickému vývoju na Ukrajine, pretože ten hovorí sám za seba. Dovoľte mi však pripomenúť gruzínsko-ruský konflikt, ktorý viedol k jednému z najväčších výpredajov na ruskom akciovom trhu v histórii (a tiež prebiehal v rovnakom čase ako finančná kríza).
Stretol som sa už aj s niekoľkými analýzami, ktoré dávali konflikty do paralely súvisiacej s olympijskými hrami. V roku 2008 si totiž Vladimir Putin nedal ujsť slávnostné otvorenie letnej olympiády v Pekingu. Tentoraz to bolo zakončenie hier v Soči v čase práve vrcholiacej ukrajinskej krízy. Svetové médiá tak mohli odvrátiť svoju pozornosť od drsných bojov k niečomu príjemnejšiemu...
Z prebytku deficit
Ruská ekonomika môže zabudnúť na šesť-až osempercentný prebytok bežného účtu z predkrízového obdobia, pričom teraz sa blíži k deficitu. Spadne doň už tento alebo budúci rok. A to aj napriek tomu, že ceny energií sú relatívne vysoko. Tamojšie HDP oproti očakávanému trojpercentnému zrýchleniu (podľa prognóz vlády) rástlo v roku 2013 menej ako 1,3-percentným tempom. A podľa mojich ekonomických modelov by sa tento rok malo Rusko ocitnúť v recesii. Ak teda krajina nepristúpi na skutočné reformy.
Nový guvernér centrálnej banky bol odvážny a nastavil prísnu menovú politiku, ktorú si vysvetľujem ako voľbu menšieho zla – radšej menšia kríza teraz, ako hasiť väčšiu neskôr. Mohla by sa totiž zvrtnúť situácia okolo nezabezpečených úverov. Celkom 83 regiónov si už nabralo deficit vo výške 100 miliárd dolárov. Moskva pritom nemá kontrolu nad tým, že miestni politickí lídri minú viac peňazí, než sa im podarí zarobiť.
Bez reforiem
Ruský model má vážne nedostatky. Hoci krajina má všetky dostupné zdroje, či už ľudské, alebo predovšetkým nerastné, zúfalo potrebuje, aby sa okamžite naštartovali ekonomické reformy.
Ruský medveď sa podobne ako v roku 1989 unavil a my riskujeme, že sa Ukrajina stane novým Berlínskym múrom. Len tentoraz ho nebude treba strhávať. Treba si pripomenúť, že v tejto hre nebude víťazov, len porazených.
Európa potrebuje ruskú energetiku a Rusko zase potrebuje európskych inžinierov a podnikateľov. Teraz sme sa však ocitli v situácii, ktorá nápadne pripomína rok 1989 – paradoxne na 25. výročie pádu Berlínskeho múru.
Rusko-ukrajinský konflikt sa rýchlo stáva Berlínskym múrom. Z ekonomického aj politického pohľadu sa pritom všetci zaradíme k porazeným. To len zvýši kolísavosť a akciové trhy sa ocitnú pod tlakom. A všetci máme ešte v živej pamäti devalváciu z roku 1998.
Každá väčšia kríza má svoj katalyzátor – a jedným z nich môže byť podľa mňa práve ruská intervencia na Ukrajine. Napriek tomu ma omnoho viac znepokojuje kríza súčasného politického vedenia. Ruský rubeľ sa bude aj naďalej oslabovať a akciové trhy po celom svete by mohli začať znižovať koeficient páky.
Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank