Veľa sa v ostatnom čase na motivačných seminároch hovorilo o úspechu. Neskôr, keď sa zistilo, že asi nie všetci ostali po motivačných seminároch úspešní, sa prešlo na tému – dovoľme si zlyhať. A tak zlyhávajúci žijú aspoň dočasne v nádeji, že si to oni dovoľujú. Je určite vynikajúce ostatných inšpirovať a takisto je skvelé vedieť občas prehrať, prípadne len nedosiahnuť to, po čom túžime. Sama si rada podobné prednášky vypočujem a niektoré mi veľa dali.
Len sa mi tak trošku a naozaj len veľmi osobne zdá, že možno netreba vyberať z celého koláča hrozienka úspechu, alebo upozorňovať na jeho spálené časti. Koláč je koláč a jeme z neho všetci. A na to občas jednotlivec rád zabúda.
Koláč je možno zlá metafora. Hlavne pre mňa, ak hrozienka dlhodobo považujem za „vyrušovače“ novodobej gastronómie. Mením koláč na cestnú premávku. Trendy o ceste za úspechom sa mne osobne občas zdajú ako navádzanie na trasu vzdušnou čiarou. Lenže na zemi cestou natrafíme na zákruty, slepé ulice, zápchy, alebo len obyčajnú červenú, na ktorej musíme ostať stáť.
Na našej ceste za úspechom to vnímame ako prekážku, lenže pre celok je dobré, že stojíme, pretože niekto iný môže prejsť. Možno aj prejsť ďalej za svojím úspechom.
Niekto chytí zelenú vlnu, iný zas červenú, ale keby spomalil a nehnal sa nasilu, tak by sa mu postupne červená zmenila na zelenú. Stačí len ísť adekvátnou rýchlosťou. Fungujeme v jednom celku a niekoho „zastavenie“ dáva priestor inému. Niekoho myšičkovanie ohrozuje iných. Naša cesta za úspechom nie je len o nás, premávka je plná áut.
Poznám extrémne úspešnú reklamnú agentúru. Keď však robili kampaň pre spoločnosť, ktorá ešte nebola „zrelá“ na úspech, nebola úspešná ani ich kampaň. Ich vzájomné naladenia na úspech boli na danej „križovatke“ rôzne. Takže v konečnom dôsledku, podľa môjho veľmi skromného názoru netreba stále uvažovať nad úspechmi a zlyhaniami, ale nad úplne normálnym priebehom cestnej premávky, na ktorej sme všetci účastní a ktorej pravidlá slúžia celku.
Aby sme sa kvôli jednému „hurásystém úspešnému“ nedostali do reťazovej nehody. Napokon je aj tak najúspešnejší ten, kto si vnímavo užíva príjemnú jazdu a na červenej si len pustí trochu hlasnejšie obľúbenú pesničku. Taký slúži celku. Nuž a ak červená svieti príliš dlho, možno len stojíte v nesprávnom odbočovacom pruhu.