Ak človek ašpiruje na najvyššiu ústavnú pozíciu, musia byť jeho postoje čitateľné a konzistentné v čase. A jednou z ich prvoradých charakteristík musí byť, aby vždy, pri každej otázke a rozhodnutí, vedel rozpoznať záujem vlastnej krajiny a dôsledne ho presadzoval. Nebudem hodnotiť prezidentského kandidáta, ktorého postoje sa menia v priebehu pár dní (ústavná definícia rodiny), sú nevyjasnené, resp. nevyvrátené (kontakty so scientológmi) alebo sú pre Slovensko škodlivé (uznanie Kosova).
Ostatné dni postavili mňa a vládu pred viacero otázok, v ktorých tiež išlo o to, rozpoznať a postaviť záujem Slovenska na prvé miesto. Po prvé – sankcie voči Rusku, pri ktorých sme povedali, že by škodili našej ekonomike, a preto sme za riešenie vzťahu EÚ a Ruska politickými cestami. Po druhé – klimatický balíček EÚ, ktorého ciele Európska komisia nastavila tak ambiciózne, že by poškodili konkurencieschopnosť viacerých slovenských výrobcov, a preto sme balíček v tejto podobe odmietli. Po tretie – samostatnosť Kosova, kde môj prezidentský protikandidát zaujal postoj ohrozujúci národnoštátne záujmy Slovenska, pretože zakladá precedens, ktorý môže do budúcnosti ohroziť územnú celistvosť našej krajiny. Toto si uvedomuje azda celé politické spektrum;za tento postoj v roku 2007 hlasovalo 123 poslancov NR SR, ale neuvedomuje si to kandidát na najvyšší ústavný post. Po štvrté – s otázkou Kosova, ale aj Krymu súvisiaci náš zahraničnopolitický postoj, vždy sa opierajúci o dodržiavanie medzinárodného práva. Tak sme konali pri vojne v Iraku, pri Kosove a taký je náš postoj v otázke Krymu. Práve medzinárodné právo, a nie ad hoc dohody, sú v medzinárodných otázkach pre malé krajiny najlepšou zárukou ochrany vlastných práv. A čitateľnosť a konzistentnosť zakladá našu kredibilitu. Po piate – možno k postaveniu záujmov krajiny nad stranícky súboj zaradiť aj ústavnú dohodu na reformách justície a definícii manželstva.
Ako predseda vlády robím rozhodnutia, ktoré aj rozdeľujú. U mňa je však istota, že sa pri každom rozhodnutí snažím nájsť to, čo je najlepšie pre Slovensko. Tak to bolo pri podpore vzniku Slovenska v roku 1992 a jeho integrácii do EÚ, pri prechode na euro, v boji proti hospodárskej a dlhovej kríze a ozdravení verejných financií, výstavbe diaľnic či cenách energií a ďalších, a tak to je aj dnes a bude tiež do budúcnosti. Záujem Slovenska a jeho ľudí vnímam, akosi prirodzene, ako základný orientačný bod mojej práce. V tomto ľudia pri mne vedia, na čom sú a čo odo mňa môžu čakať.
Robert Fico, predseda vlády