Geopolitická analýza je taká jednoduchá, že ju môže vykonať každý. Stačí vziať pár historických analógií, primiešať niekoľko stereotypov týkajúcich sa danej krajiny a tiež sa treba tváriť veľmi múdro. Prečo by sme to teda neskúsili aj my? O čo teda Rusku na Ukrajine ide a čo sa s tým dá robiť?
Rusi sú opatrní
Myšlienka prvá: Historicky je Rusko opatrný národ. Po prvej vlne teritoriálnej expanzie už prebehlo len pár ďalších zabraní cudzieho územia, a to platí aj o čase po víťazstve v druhej svetovej vojne či po víťazstve nad Napoleonom. V prípade takej veľkej krajiny je opatrnosť namieste. Máte už tak veľa a môžete viac stratiť ako získať. Menšie krajiny, ako sú Nemecko či Japonsko a Francúzsko, majú nutkanie na expanziu oveľa vyššie.
Myšlienka druhá: Ak bude Rusko expandovať, bude to smerom na západ. Na východ od neho sa totiž nachádzajú riedko obývané krajiny, ktoré už sú aj tak pod jeho vplyvom. A nachádza sa tam aj Čína, ktorá je spojencom Ruska. To už má toľko prírodných zdrojov, že kvôli nim sa o nič pokúšať nebude. Jediná expanzia, ktorá by posunula postavenie Ruska, je nejaká husto obývaná krajina vo východnej Európe. Nie je tak úplne jasné, prečo by to chcelo Rusko urobiť, ale o tom neskôr.
Menšiny ako nástroj
Myšlienka tretia: Rusko má na získanie dominancie vo východnej Európe veľmi jednoduchú stratégiu. V princípe využíva etnické rozdiely, ak treba, trochu ich rozvíri. Potom už mu stačí to, že Rusi sú zhodou okolností zvyčajne tým najväčším etnikom. Ide o pomalšiu verziu toho, čo používali napríklad Mongoli či Briti. Pravdepodobne to vysvetľuje aj skutočnosť, prečo sa Rusko tak vehementne snaží brániť tomu, aby etnickí Rusi prestávali hovoriť po rusky.
Myšlienka štvrtá: Ruské inštitúcie nie sú také efektívne, ekonomika Ruska si nikdy nepočínala veľmi dobre. Vlastnícke práva sú slabé, to isté platí o infraštruktúre, priemysel nie je konkurencieschopný, zdravotný stav populácie je zlý atď. A Rusko hlavne trpí na masívne politické kolapsy. Nikto pritom nevie, či sa Putinovi podarilo vytvoriť niečo stabilnejšie než predchádzajúcim vodcom.
Ako teda možno zabrániť expanzii Ruska na Ukrajinu a v budúcnosti aj niekam inam? Zdá sa, že funguje súčasná stratégia, v rámci ktorej Rusko za svoje intervencie platí vysokú cenu. Rusko doteraz neposlalo svoje jednotky na východ Ukrajiny napriek tomu, že ukrajinská armáda oslavuje v boji proti rebelom úspechy. Možno bude potrebné zvýšiť americkú vojenskú prítomnosť v Poľsku a v pobaltských krajinách. Tiež by sme sa mali snažiť o podporu ekonomík, ktoré s Ruskom susedia. To by malo viesť k väčšej popularite ich vlád. Dá sa to dosiahnuť dohodami o voľnom obchode. V prípade Ukrajiny už je situácia taká chaotická, že to nie je možné urobiť. Ale v prípade Rumunska, Poľska, pobaltských ekonomík a ďalších krajín je to vhodné.
Rusko je zraniteľné
Najdôležitejšie je však to, že by sme mali jednoducho čakať. Ruský systém nestojí na pevných nohách a je náchylný na šoky. Putin bude starnúť, nakoniec zomrie a nezostane po ňom žiadna veľká stabilita. Ceny energií sa začnú hýbať, ruská ekonomika sa dostane do chaosu. Nízka miera pôrodnosti bude tlačiť na vládne financie. Náklady spojené so zabraním nových území nebudú sprevádzať žiadne nové príjmy. Aj keby Rusko zabralo polovicu Ukrajiny, celé Bielorusko a ďalšie podobné územia, nestane sa z neho veľká hrozba pre jadro Európy. Predtým totiž skolabuje.
Jeho destabilizácii by sme mali medzitým pomáhať tým, že sa budeme snažiť o vytvorenie technológií lacných energií. Ďalšou možnosťou je podporiť masovú imigráciu Rusov a tým v dlhom období zmenšiť veľkosť ruských etnických menšín. Hlavné je ničoho sa nebáť a jednoducho čakať. Pokiaľ práve nie ste z nejakého malého etnika pri hraniciach s Ruskom, medveď vás neohrozuje.