Spojené štáty majú odkaz pre európske krajiny: Ak chcete pomôcť svojim chorľavým ekonomikám, uvažujte nad záväzkom postaviť sa za svoje problémové banky. Washington tento týždeň vyslal ministra financií Jacka Lewa do Paríža, Berlína a Lisabonu aj preto, aby sprostredkoval názor o potrebe eurozóny revitalizovať banky oslabené dlhovou krízou. Problematika sa dostala na čelo zoznamu amerických obáv a zatienila predchádzajúcu hádku s Berlínom týkajúcu sa americkej kritiky nemeckého ekonomického modelu založenom na exporte.
Pevnejšia únia
V prejave v Paríži Lew vyzval Európanov, aby šli nad rámec dohody uzavretej minulý mesiac o vytvorení spoločných inštitúcií na riešenie problémových bánk. Washington „by rád videl viac prijatých opatrení“ s cieľom vytvoriť spoločné poistky pre banky a na zaistenie toho, aby mali dostatok kapitálu na vytváranie pracovných miest, povedal. „Čím viac kapitálu je v európskych bankách a čím silnejšie budú poistky, tým lepšie pre európsku ekonomiku, americkú ekonomiku a svetovú ekonomiku,“ povedal.
V súkromí sa americkí úradníci k nedostatkom bankovej únie vyjadrili priamo. Rezolučný fond by využil bankové poplatky na vyzbieranie 55 miliárd eur (75 miliárd dolárov) počas nasledujúcich desiatich rokov, čo je drobná suma vzhľadom na súvahy bánk.
A európske krajiny, ktorých verejné financie boli spustošené dlhovou krízou, by pravdepodobne nezvládli zachraňovať problémové banky bez pomoci. Washington si myslí, že združovanie zdrojov vlád eurozóny – k čomu ma Berlín odpor, pretože nechce zachraňovať banky v iných krajinách – by mohlo zlepšiť dôveryhodnosť fondu na riešenie problémov a posilniť vieru v bankový systém, ktorý by potom bol schopný požičiavať viac.
„V konečnom dôsledku je náš názor ten, že banková únia si vyžaduje značnú mieru deľby o riziko a náklady medzi členmi,“ povedal vysoký úradník ministerstva financií. „Účinná, dôveryhodná banková únia by podľa nášho názoru mala zahŕňať... rekapitalizačnú autoritu a dôveryhodnú ochranu vkladov,“ dodal.
Európa zaostáva
Aj keď eurozóna má spoločnú menu, táto inštitúcia nekryje banky členských štátov tak, ako americká federálna vláda ručí za vklady v rámci amerických štátov. Podľa dohody uzavretej v decembri národné vlády Európskej únie v konečnom dôsledku zostanú zodpovedné za náklady krachujúcich bánk ešte aspoň niekoľko rokov, a plány navrhované v roku 2012 na spoločné ručenie vkladov dávno padli.
Množstvo európskych bánk sa snaží ozdraviť svoje súvahy obmedzovaním záväzkov, no to znamená menej pôžičiek – čoho sa Washington obáva, pretože to spomaľuje ekonomiku. Pôžičky bánk eurozóny nefinančným spoločnostiam klesli v novembri o 3,9 percenta a poklesy sú v posledných mesiacoch čoraz prudšie.
Deľbu o náklady podporovanú Washingtonom Nemecko zatiaľ odmieta, pretože nechce vydávať peniaze daňovníkov na záchranu bánk v iných krajinách.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble po stretnutí s Lewom nezmenil názor tvrdiac, že európska banková dohoda pomôže krízu prekonať.
Hľadanie spojencov
Lew sa snaží budovať vzťahy s podobne zmýšľajúcimi európskymi politikmi, aby podnietil vytvorenie pevnejšej bankovej únie a preorientoval pozornosť politikov smerom k posilňovaniu rastu.
Francúzsky minister financií Pierre Moscovici po stretnutí s Lewom povedal:„Naše názory sú si blízke a dúfame, že naše hlasy budú vypočuté.“ Francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, s ktorým sa Lew tiež stretol, čaká návšteva Washingtonu vo februári.
Veľa sa hovorilo o nedávnej americkej kritike nemeckého hospodárskeho modelu a o tom, či táto kritika vytvára napätie medzi Lewom a Schäublom. V októbri americké ministerstvo financií v správe pre Kongres uviedlo, že Nemecko nerobí dosť pre to, aby povzbudilo svoju domácu ekonomiku, a že jeho závislosť od vývozu tlačí na mzdy a ceny po celom svete. Nemeckí politici boli pobúrení a tvrdili, že nemecký exportný úspech je odrazom jeho konkurencieschopnosti a vysoko kvalifikovanej pracovnej sily.
Kto nám radí
Toto napätie bude pravdepodobne hrať druhé husle k problematike bankovej únie, a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že Spojené štáty nemajú veľkú morálnu prevahu nad Nemeckom, čo sa týka otázok makroekonomickej politiky. Washington sa posledných pár rokov pustil do drsných úsporných opatrení a nemal úspech pri zvyšovaní reálnych miezd – oba tieto faktory majú za následok nízky domáci dopyt.
Druhá vec je, že zvýšenie domáceho dopytu v Nemecku chvíľu potrvá a riziko nefunkčnej bankovej únie je naliehavejšie. Európska centrálna banka mala do konca roka ukončiť revíziu súvah veľkých bánk a je možné, že niektoré z nich vyzve na rekapitalizáciu.
Jason Lange, analytik Reuters