V noci na štvrtok dostali Gréci jasné znamenie, že čas sa im kráti. Európska centrálna banka s platnosťou od 11. februára zrušila výnimku pre grécke dlhopisy, ktoré už nebudú môcť byť použité ako kolaterál pri refinančných operáciách. Banky tak budú musieť viac využívať núdzovú likviditu – program ELA.
Tajomný nástroj ECB
ELA je tajomný a zložitý nástroj eurobanky, preto si ho najprv trochu predstavme. Komerčné banky majú tri zdroje likvidity, ktorú potrebujú na vyrovnávanie rozdielov medzi časovo nezladenými pohľadávkami a záväzkami. Prvým zdrojom je trh – teda iné banky. Druhým zdrojom je ECB – banka výmenou za kolaterál (väčšinou dlhopis) dostane od ECB likviditu s nejakým úrokom, momentálne 0,05 percenta. To má však svoje pravidlá, napríklad kvalitu dlhopisov, ktoré nemôžu byť neinvestičné, ľudovo „junk“(odpad).
Je aj tretia možnosť – ELA. Komerčná banka môže využiť domácu centrálnu banku a výmenou za kolaterál získať likviditu. Rozdielov oproti operácii s ECB je niekoľko. Detaily ELA (kto, koľko, kedy, za čo) nie je národná centrálna banka povinná detailne zverejňovať. Konkrétne obchody a akceptovaný kolaterál (často aj horšej kvality) má na tričku národná centrálna banka, ktorá kryje aj prípadné straty. ECB len povoľuje spustenie ELA a jeho objem, pričom každé dva týždne tento program prehodnocuje. A je drahší o zhruba 1,5 percentuálneho bodu.
Záchranná sieť
Pôvodne bol tento mechanizmus pripravený ako záchranná sieť pre jednotlivé finančné inštitúcie v problémoch. Napríklad v roku 2008 vytiahla z problémov 42-miliardová ELA nemeckú banku Hypo Real Estate. No s príchodom rozsiahlej bankovej krízy v Írsku, Grécku či na Cypre sa z ELA stal akýsi ďalší pseudoeuroval, ktorý držal nad vodou celé národné bankové systémy. V máji 2012 z neho grécky bankový systém čerpal 124 miliárd eur.
ECB si bola dobre vedomá sily skrytej v ELA. Nemáš ELA, tvoj bankový systém padne. Hrozba zavretia ELA motivovala na kompromisnú dohodu Írsko, zabránila odpisu dlhu Grécka v roku 2011. Najznámejší prípad bol v roku 2013, keď táto hrozba bola využitá na vyjednanie záchranného balíka s Cyprom.
Vnímanie takéhoto konania závisí od vášho nazerania na práva a povinnosti v eurozóne. Ukončenie ELA nie je agresívny akt. Znamená len toľko, že ECB už ďalej nechce, aby národná centrálna banka tlačila peniaze výmenou za toaletný papier (junk dlhopisy). Taká činnosť totiž vplýva na celý eurosystém. Hoci prípadné straty z ELA nesú národné centrálne banky, v prípade vystúpenia štátu z eurozóny by straty aj tak padli na ECB.
Grécko má nôž na krku
Vyškrtnutie gréckych dlhopisov zo zoznamu akceptovateľného kolaterálu nie je až taká dramatická zmena. Po gréckom bankrote v roku 2012 ich totiž grécke banky používajú minimum, ako kolaterál využívajú dlhopisy eurovalu, ktoré dostali v rámci pomoci. Väčší problém je, že nemôžu používať ani svoje bankové dlhopisy garantované vládou, ktorých je už viac (takzvané programy Pillar II a III). Tieto programy však mali pevne stanovený dátum úmrtnosti – 28. februára 2015.
Za posledné dva mesiace z gréckych bánk utieklo 10 percent vkladov, rozhodnutie ECB tento minirun pravdepodobne ešte prehĺbi. Dve banky o ELA požiadali už pred časom. Jeho objemy sú maličké oproti tým, čo boli v rokoch 2009 až 2012. No signál ECB je jasný – pošuchli sme vás hlbšie do náručia ELA a máte na krku nôž v podobe pravidelného 14-dňového prehodnocovania. Ak vám zastavíme ELA, zrúti sa vám bankový systém a ste vonku z eurozóny.
Nejasná spleť pravidiel
Neblufuje ECB? Ktovie. Opäť sa však potvrdzuje, že centrálna banka sa neriadi nejakými technokratickými pravidlami, ale jej opatrenia poletujú v divokom politickom vetre. Neprehľadná ELA, povolené a zakázané „junk“ dlhopisy a garantované bankové dlhopisy podľa nálady, nejasne tvorené reštrikcie na pokladničné poukážky, to všetko tvorí spleť ťahov, ktorých výsledok nedokážu predvídať už ani ich autori.