Sem-tam započuť kritikov, že Slovensko toho príliš veľa neurobilo v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Myslím si, že opak je pravdou. Od vypuknutia nepokojov sme reagovali adekvátne, včas a v niektorých oblastiach sme ponúkli vlastnú iniciatívu. Toto tvrdenie podložím faktami. Ich zoznam nie je ani nemôže byť úplný ani konečný.
Široký vplyv krízy
V prvom rade si treba uvedomiť, že na akúkoľvek krízovú situáciu, ktorá má vplyv na rôzne sféry a vzťahy (bezpečnostné, politické, právne, vojenské, civilné, humanitárne), nemožno nazerať príliš zjednodušene.
Vláda veľmi pozorne sledovala vývoj situácie v Kyjeve i na celej Ukrajine a po prepuknutí násilností začala koordinovať a dodnes koordinuje postup v rámci všetkých dotknutých rezortov. Tu treba tiež pripomenúť, že Slovenská republika je dnes plnoprávnym členom Európskej únie a aliancie NATO, a preto intenzívne v otázkach Ukrajiny diskutujeme aj s našimi partnermi. Zároveň si Slovensko a jeho ministerstvo obrany plní záväzky vyplývajúce z členstva v týchto zoskupeniach.
Začať na hranici
Medzi naše prvé opatrenia patrilo v koordinácii s ministerstvom vnútra posilnenie hranice s Ukrajinou. Ihneď sme preverili scenáre možného tlaku na našu východnú hranicu a pripravenosť zvládnuť zvýšené počty utečencov. Zároveň sme poskytli priestor na zotavenie 60 účastníkov nepokojov z Kyjeva, Ľvova a Zakarpatska. Reagovali sme na žiadosť OBSE a do monitorovacej misie sme vyslali dvoch slovenských vojakov. Toto boli okamžité a konkrétne opatrenia.
Po ďalšej eskalácii napätia na Ukrajine nadišiel aj čas opatrení v rámci medzinárodnej spolupráce. V tejto súvislosti som sa zúčastnil na rokovaniach ministrov obrany krajín NATO, Európskej únie aj V4. Prezentoval som na nich naše vlastné iniciatívy, ako aj našu pripravenosť pomôcť pri riešení prípadnej humanitárnej krízy (ktorá je mimochodom dnes, žiaľ, už realitou) poskytnutím odborníkov, logistických kapacít, infraštruktúry či ďalších zariadení.
Domáca aktivita
Na domácej pôde sme viackrát veľmi operatívne zasadali na rokovaniach Bezpečnostnej rady SR. V spolupráci s Ozbrojenými silami SR sme na základe viacerých aktuálnych dokumentov vypracovali podrobné zhodnotenie bezpečnostnej situácie v súvislosti s ukrajinskou krízou. Obsahuje analýzu našej pripravenosti, zameriava sa na nedostatky a poskytuje aj návrhy na ich riešenie. Nezostali sme však len v teoretickej rovine. Vyhlásil som cvičenie Zelená vlna, ktoré preverilo našu pripravenosť vo všetkých oblastiach domáceho krízového manažmentu. Musím spomenúť, že na základe žiadosti ukrajinského ministerstva zdravotníctva boli naši odborníci odovzdať svoje skúsenosti z fungovania práce vojenských lekárov v krízových oblastiach a poskytovaní zdravotnej pomoci v sťažených podmienkach. V októbri nás čaká ďalšie neplánované cvičenie Ground Pepper, na ktorom sme sa dohodli s českým rezortným kolegom Martinom Stropnickým.
Dúfam, že spomenuté aktivity a opatrenia sú jasným dôkazom, že Slovensko a jeho ministerstvo obrany nie je v prípade Ukrajiny rozhodne len pasívnym pozorovateľom. Máme záväzky voči partnerom v NATO, no máme aj priestor na prezentáciu vlastnej iniciatívy. Aj preto rokujem s ministrami obrany susedných krajín o spolupráci a vzájomnej pomoci. Témou je napríklad ochrana vzdušného priestoru, spoločné cvičenia, pomoc pri opravách a údržbe vojenskej techniky. Som rád, že máme schválenú Koncepciu rozvoja vzdušných síl, ktorá výrazne zníži našu závislosť od ruskej vojenskej techniky.
Napriek tomu si myslím, že žiadne silácke reči nie sú namieste. Akokoľvek sa nám to nemusí páčiť, existujú aj veci, ktoré sa jednoducho nedajú zmeniť zo dňa na deň. Ak to niekto ignoruje v kontexte súčasných časopriestorových súvislostí, tak zároveň rezignuje na hlavnú úlohu Ozbrojených síl SR, ktorou stále zostáva ochrana našich občanov a územnej celistvosti Slovenska.
Nie je toho málo, čo sme v súvislosti s ukrajinskou krízou urobili. A určite to nie je všetko. Pripravení sme na viac.