Pri obchodných rokovaniach sú zákerné, v milostnom živote nás pripravujú o nervy a pri lekárskych zákrokoch bývajú bolestivé až smrteľné. Komplikácie naozaj nikto nepotrebuje. Jedine ak milovník hodiniek. Ten, kto sa upísal horológii, baží po všetkom, čo prekračuje jednoduchú deklaráciu času, a to pri ukazovaní dátumu, fáz mesiaca, budíku či stopkách. Všetky tieto funkcie vyžadujú množstvo koliesok, mechanizmov a pohonov a robia hodinový strojček komplikovaným. Na ozajstnej komplikácii niečo bude – ako v hodinkách, tak aj v živote. Jej dynamiku odhalíme až na druhý pohľad, v súlade s mottom Henryho Gravesa, ktorý v roku 1932 vyvinul dovtedy najzložitejšie hodinky s 24 komplikáciami:„Esse quam videri“, alebo „Vskutku byť a nielen sa tváriť“.
Sklamanie z produktu
Momentálne znie mantra sveta módy a marketingu často práve opačne – „skôr sa zdať, ako byť“. Ak si kúpite módne dizajnérske hodinky, väčšinou ich aj dostanete. Zvonka top, zvnútra flop. Čo by nás v podstate ani nemalo prekvapiť, vtipná, ale povrchná dekorácia zápästia na jednu sezónu napokon nemusí obsahovať remeselnícke dielo, ktoré pretrvá generácie. Na druhej strane rodí táto nonšalancia „spoločnosti vyhadzovania“ svojho najväčšieho nepriateľa. Sklamanie z produktu. Ak každá vec, od kabelky cez tričko až po sobášnylist, je dobrá len na šesť mesiacov, pôsobí nakoniec všetko rovnako bezcenne.
Nádych výnimočnosti
„Len zriedkavé veci vzbudzujú naozajstnú túžbu,“ hovorí k tomu Philippe Stern, šéf ženevskej hodinkovej manufaktúry Patek Philippe. K tomu sa hodí, že tento tradičný podnik vyrobil aj hodinky Supercomplication, ktoré navrhol Henry Graves. Ženevčania už celé dekády stavajú na kontinuitu, stabilitu a trpezlivosť. Henri Stern, otec terajšieho šéfa, sa na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia podieľal na vývoji hodiniek Quarz. Tie svojou nízkou cenou následne spôsobili krízu v odbyte mechanických hodiniek. Napriek tomu však od svojich tradičných diel neupustil. Keď si v osemdesiatych rokoch ľudia znovu uvedomili hodnotu remeselného umenia a kvality, spôsobilo to explóziu dopytu po jeho tradičných hodinkách. Syn Philippe nezvýšil produkciu, ale, naopak, obmedzil výrobu len na obzvlášť komplikované kúsky. Ročne tak opustí manufaktúru iba 30000 hodiniek.
Výrobky pre všetkých
Protikladom tohto prístupu je Swatch Group. Pravda, najprv vám padnú do oka rovnomenné plastové hodinky a hocaký snob cíti pokušenie asociovať celú firmu s industriálnou atmosférou „vyhadzovania“. No to by bolo smiešne. Za značkou Swatch sa skrýva najväčší výrobca hodiniek na svete, ktorý v minulom roku hlásil obrat vyše deväť miliárd švajčiarskych frankov. Výrobcovia hodiniek navyše disponujú neuveriteľnými vedomosťami o priemyselnej výrobe mechanických strojčekov.
Súčasne dokázala Swatch Group niečo, čo sa sotva podarilo komusi inému. Slúži všetkým vrstvám. Podobne ako BMW Mini, v ktorom jazdí rovnako cica z predmestia, ako i manželka šéfa predstavenstva, nájdete produkty Swatch na každej ruke. Také čosi treba v marketingu naozaj zvládnuť!
Základ úspechu
Koniec koncov Patek Philippe a Swatch v marketingovej stratégii nie sú až takí vzdialení, pretože aj Swatch stavia na „nedostatok“. Keď sa na to pozrieme zblízka, je bláznivé obmedziť sériovú výrobu plastových hodiniek, no presne to spravilo z hodiniek Swatch zberateľské kúsky. Nejedny ich umelohmotné hodinky sú dnes na aukcii v Londýne hodné niekoľko desiatok tisíc eur.
Či už vypiplané v manufaktúre alebo z pásovej výroby, napínavé je, že základ trvalého úspechu je všade podobný. Vskutku byť a nielen sa tváriť. Henry Graves to vedel už v roku 1932, no mnohí zjavne považujú jeho posolstvo ešte stále za príliš komplikované.