Podobne ako pred rokom, ani teraz si návrh rozpočtu na budúci rok veľa priaznivcov zo strany podnikateľov a ekonómov nevyslúžil. Ostatne, aj na stránkach tohto denníka to bolo zdôraznené už veľakrát. Pred rokom kvôli štátnemu rozpočtu podnikatelia ani nespávali, lebo im predpísal zvýšenie daňového a odvodového bremena a popritom museli riešiť aj prísnejší Zákonník práce. Tento rok sú podobnou nočnou morou, najmä pre začínajúcich podnikateľov a malé a stredné firmy, daňové licencie a rozširovanie kolektívnych zmlúv.
Ohlásené zníženie dane zo zisku z 23 na 22 percent je len slabou náplasťou na dodatočné náklady, ktoré firmám vyplynú z týchto nových regulácií. V hodnotení podnikateľského prostredia si tak Slovensko ďalej pohorší, čo v dlhodobom horizonte ekonomike len priťaží.
V dlhodobom horizonte sme však všetci mŕtvi, prízvukoval kedysi ekonóm John Maynard Keynes a predpísal vládam všeliek na depresiu – stimuly. K tomuto lieku sa po troch rokoch „depky“ z dlhovej krízy aktuálne uchyľujú takmer všetky krajiny eurozóny. Trinásť z nich – tie, ktoré sa medzičasom neprepadli do ozdravného makroekonomického programu – si tak na budúci rok svoje spoločné plány konsolidovať skresali len na štvrtinku toho, čo si sľúbili ušetriť v roku 2013. Slovensko v rámci tejto (relatívne zdravej) časti eurozóny zašlo ešte ďalej a v schválenom rozpočte 2014 nebude šetriť vôbec. Po očistení o jednorazové príjmy a podpriemerný rast je naše konsolidačné „úsilie“ na budúci rok vyčíslené analytikmi IFP na úrovni mínus 0,1 percenta HDP. Podľa iných odhadov to bude ešte väčšie mínus. Teda verejný sektor sa nebude usilovať šetriť, ale míňať. Po úsilí šetriť priemerne o plus 1,4 percenta HDP v predchádzajúcich troch rokoch to teda vyzerá v tom budúcom na výrazný obrat.
Keynes by sa však stimulom v podaní slovenskej vlády nepotešil. Jeho rada stimulovať ekonomiku zvýšením verejných výdavkov bola mierená do oblasti produktívnych verejných investícií, nie spotreby. A v slovenskom rozpočte na budúci rok rastie najviac práve spotreba, respektíve medzispotreba na nákupy tovarov a služieb. V porovnaní s očakávaným stavom v roku 2013, medzispotreba má narásť v roku 2014 o pätnásť percent! Celkovo bežné výdavky majú oproti tomuto roku vzrásť o sedem percent, zatiaľ čo kapitálové výdavky len o dve percentá. A vzhľadom na to, že v uplynulých troch rokoch konsolidácie na slovenský spôsob sa prepadli o viac ako tretinu, tak verejné kapitálové výdavky ani po tomto plánovanom dvojpercentnom zvýšení nedosiahnu ani len dve celé tretiny objemu roku 2010.
Aby sme však boli objektívni, podobne ako Slovensko „konsoliduje“ svoje verejné výdavky väčšina európskych krajín. Siahať na aktuálne dávky a transfery nie je vládam v Európe blízke, a tak škrtajú výdavky na tvorbu kapitálu. Ten podľa nich asi môže počkať. Podľa mnohých ekonómov však takéto odsúvanie investícií už dosiahlo v mnohých krajinách kritickú úroveň.
Preťažená verejná doprava, nebezpečné mosty, zastarané siete elektrickej energie či vodovodných potrubí sú len niekoľkými príkladmi zanedbanej infraštruktúry aj v takých bohatých krajinách, akými sú Nemecko či Veľká Británia. Oblastí, do ktorých verejný sektor v ostatných rokoch investoval výrazne menej ako bolo treba, je však oveľa viac. Zvlášť na Slovensku. Preto, ak si už berieme prestávku v konsolidačnom úsilí a ak by sme mali povolenú „investičnú výnimku“ z Bruselu, treba to využiť na investovanie a nie spotrebu a bežné transfery. Vrabec v hrsti je možno lepší ako holub na streche. No pre lepšie zajtrajšky je vhodné si pripomenúť aj iné porekadlá a ľudové múdrosti. Napríklad rozprávku o troch grošoch.
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky