Kto by vyjedal deťom z taniera? No nikto. Aj keď, ako sa hovorí u nás na Slovensku, ide o to, akým deťom a z akého taniera. Či si tie konkrétne deti vôbec jesť zaslúžia, či náhodou nevyjedajú nás a či pre ne, koniec koncov, nemáme lepšie riešenie. Lebo u nás tiež platí: babka k babce, a každý nech kradne toľko, koľko môže a vládze.
Medzi dávkami pre deti z chudobných rodín máme aj dobre mienenú dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom. Je dôležité, aby deti jedli, a jedli zdravo, lebo nezdravá strava a zlé návyky by sa nám neskôr vrátili vo forme vyšších nákladov na zdravotnú starostlivosť a nižšej výkonnosti na trhu práce. Dotácia je vo výške maximálne jedno euro na stravovací deň, štedrí teda nie sme, ale pánboh zaplať aj za to. Prijímateľom podpory je zvyčajne obec ako zriaďovateľ školy. Kto by vyjedal deťom z taniera. Aj keď, v minulom roku sme na dotáciu stravy vyplatili vyše 13,7 milióna eur pre v priemere 72,7 tisíca detí (počet detí je v skutočnosti vyšší, ale do mesačného priemeru sa rátajú aj prázdniny). Na jedno dieťa tak v priemere mesačne pripadlo takmer 16 eur. Nič – štatistická chyba, škoda sa tým zaoberať. Lenže, ak by sa po ceste k deťom stratilo len päť percent z tejto sumy, tak jedno dieťa by darebákovi za rok zarobilo zo štátnej kasy 9 eur a sto detí už 940 eur. Ak je počet detí v škole niekoľko sto, suma začína byť zaujímavá.
Školy zvyčajne dávajú deťom suchú stravu, čo podľa môjho názoru nie je v súlade s názvom dotácie, ale pripustili sme to. Väzni asi majú nárok na teplý obed, deti nech sa tešia z rožka. Občas sa ozvú odborári, že podávané rožky nespĺňajú žiadne výživové hodnoty, sú po lehote spotreby a svojím obsahom nedosahujú výšku dotácie. Dodávateľ sa však zbaví rožkov po záruke a pán starosta alebo pán riaditeľ sa teší z provízie;finančnej alebo barterovej.
Je veľmi populárne ukazovať prstom na tých zlých v Bratislave a je takmer rovnako populárne čakať, že lokálne zbojstvá vyriešia tí z Bratislavy. Nevyriešia, subsidiarita funguje, ale z pohľadu obce nielen na strane má dostať, ale aj má dať. A vy, čo vyjedáte deťom z taniera, vedzte, že ak vás aj nedopadne slovenská spravodlivosť, tak vám odpadnú bruchá a nikto slušný sa vám po odchode z úradu už nepozdraví.
Anton Marcinčin, ekonóm