Prvé kolo prezidentských volieb prinieslo rad zaujímavých situácií i prekvapení, ktoré spolu s druhým kolom a voľbami do Európskeho parlamentu 24. mája prepíšu mapu politického a straníckeho systému Slovenska. Začalo sa to banskobystrickými župnými voľbami, pokračovalo ohlásením prezidentskej kandidatúry predsedu vlády a zatiaľ sa končí veľkou šancou človeka bez politickej minulosti stať sa pri volebnej premiére hlavou štátu. Ak sa však predseda dominantnej politickej strany a zároveň premiér rozhodne najprv neopatrne hovoriť o „vreci zemiakov“ a potom v polovici funkčného obdobia vymeniť stoličku predsedu vlády s pohodlnou a disciplinovanou väčšinou v parlamente za stále najmä reprezentatívnu funkciu prezidenta, tak to pravdepodobne inak dopadnúť nemôže.
Víťazi a porazení
Nezabudnime, že projekt Ľudová platforma je fiaskom „spoločného“ kandidáta Pavla Hrušovského definitívne mŕtva, a že väčšina najmä menších politických strán akosi zabudla, že od europarlamentných volieb sa bude odvíjať ich budúca politická relevancia. Navyše, doplňme ľahostajnosť väčšej časti občanov, ktorá sa ukázala niečo viac ako 43-percentnou účasťou voľby hlavy štátu, a máme tu scenár plný noviniek.
Jednou z nich je, že nám prezidentské voľby urobili z porazeného de facto víťaza a Radoslav Procházka má dnes výnimočnú príležitosť priniesť opozičnému voličovi niečo, čo nezažil od júna roku 2010. Nádej. Ako sa jej zhostí, je dnes asi ešte predčasné špekulovať, isté je však to, že túto výzvu určite nenechá len tak „ležať na chodníku“ a pravdepodobne skôr ako neskôr sa pokúsi adekvátne ju využiť. Ktovie, možno bude o necelé dva roky zostavovať vládu podobne ako jeho neúspešná predchodkyňa z poslednej voľby, rok po prezidentskej volebnej porážke.
Šanca neznámeho
Podobnou nádejou je pre viacerých voličov pred pár mesiacmi ešte úplne neznámy človek, ktorý sa ako podnikateľ či zakladateľ úspešnej charity rozhodol vstúpiť do politického ringu. Už-už sa zdalo, že by z neho po pár poriadnych úderoch pod pás možno aj rád vycúval, ale čuduj sa svete, slovenský volič mu dal šancu predĺžiť si pobyt v ňom, a dokonca vyzvať súpera najvyššej váhovej kategórie a dlhoročného šampióna. Ten však bude mať viditeľne značné problémy svoje doterajšie triumfy obhájiť.
Pomyselní diváci, sprostredkovatelia stávok a možno aj rozhodcovia sa totiž nateraz zdajú naklonení alternatíve zmeny a ak šampión nevyužije všetky svoje najznámejšie údery, tak to napriek jeho obrovskej skúsenosti či výbornému prehľadu a bojovej stratégii môže predsa len vyznieť v prospech namotivovaného nováčika.
Otvorené možnosti
Akokoľvek, ak zostaneme pri tejto športovej terminológii, voľba prezidenta sa môže javiť stále ako síce okázalý, ale predsa len exhibičný súboj. Ten skutočný olympijský príde až o dva roky v podobne volieb parlamentných. Otázka, či, a keď, tak ako, sa s prípadnou prehrou doterajší šampión a jeho tím vyrovnajú, je však už oveľa zložitejšia. Ale keďže noví vyzývatelia sú od soboty čoraz silnejší, zotrvať v pozícii neohrozeného šampióna nebude vôbec ľahké.
Ak sa to však nakoniec predsa podarí a Robert Fico tento post už o desať dní ustojí, tak je pred nami možno ešte zásadnejší rébus, a teda, čo bude s jeho bojovým tímom. Otázka, kto prevezme novú líderskú pozíciu v podobe šéfa exekutívy, a tiež kto sa stane hlavným trénerom ako predseda strany, zostáva totiž úplne otvorená. Možno až tak, že viacerí vlastní tento scenár riskovať nebudú a, naopak, niektorí z opačných táborov, so štipcom na nose, radšej podporia svojho „úhlavného nepriateľa“ voľbou či aspoň pasívnou ignoráciou.