Štvrtok a piatok tretieho marcového týždňa opäť patril Grécku. Premiér Tsipras sa snažil vydrankať poslednú sedemmiliardovú tranžu, alebo aspoň povolenie zvýšiť krátkodobý dlh o tri miliardy. Pred pár dňami krajina splatila viac ako 500 miliónov Medzinárodnému menovému fondu, ale ešte v piatok 20. marca musela poslať ďalšie dve miliardy. Vláda naháňa peniaze úplne všade. Napríklad požiadala štátne sieťové podniky, aby „investovali“ hotovostné rezervy do štátneho dlhu. Tie to zatiaľ odmietli, v čom ich dokonca podporili aj odbory.
Run na banky
V gréckej štátnej pokladnici panujú v posledných týždňoch prakticky permanentné suchoty. Po katastrofálnom januári, keď mala pokladnica viac ako miliardový výpadok daňových príjmov oproti plánu, február prešiel len so stráviteľným 121-miliónovým mínusom. No nanešťastie sa opäť rozbehol odlev vkladov z bánk, hoci len pred dvoma týždňami minister financií Varoufakis hlásil, že už sa stabilizoval. Len v stredu 18. marca ľudia z bánk vytiahli 300 až 400 miliónov. Od vypuknutia novej vlny neistoty v novembri 2014 odišlo z bánk zhruba 16 percent vkladov. Tie sa v čoraz väčšej miere musia spoliehať na likviditu z ECB. Aj tu je však problém, na bežné REPO operácie si grécke banky do značnej miery vyčerpali vhodný kolaterál a fungujú najmä na núdzovej likvidite (ELA), pričom neustále žiadajú o zvyšovanie jej hranice. Najnovšie ECB povolila zvýšenie programu o 400 miliónov na 70 miliárd eur, hoci Gréci žiadali aspoň 800 miliónov.
Útok na vklady
Jedným z dôvodov zrýchleného vyberania vkladov boli slová šéfa euroskupiny Jeroena Dijsselbloema. Ten prvýkrát oficiálne pripustil, že obmedzenie pohybu kapitálu môže byť alternatívou ku Grexitu. Pohyb kapitálu bol obmedzený na Cypre v roku 2013 a do istej miery trvá dodnes. Znamenalo by to, že „gréckym“ eurom by ste (kartou či prevodom) nezaplatili v iných štátoch eurozóny. Hoci ako „alternatívne riešenie“ to veľmi zmysel nedáva, vyvolať obavy gréckych vkladateľov dokáže už aj zlé počasie.
Dôvera je zničená
Ostrými vyjadreniami sa už dávno nešetrí. Komisár pre ekonomiku Pierre Moscovici povedal, že sa nebudú snažiť udržať Grécko v eurozóne za „každých podmienok“. Wolfgang Schäuble zase označil za kľúčové rozhodnutia novej gréckej vlády. „Nevieme, čo vlastne robia... preto to (Grexit) nemôžeme vylúčiť. Všetka dôvera je zničená...“
Pripojili sa aj politici inak nenápadných krajín. Slovinský premiér Miro Cerar:„Robíme všetko pre to, aby sme znížili deficit, skonsolidovali verejné financie. Preto nemôžeme ísť so solidaritou ku Grécku príliš ďaleko.“
Naopak, šéf Európskej rady Donald Tusk vystúpenie Grécka označil za idiotský nápad. Prirodzene – je jedným z hlavných obhajcov zavedenia eura v Poľsku. To je tam však dnes mimoriadne nepopulárne a prípadný Grexit by popularite asi priveľmi nepomohol.
Ticho neostali ani grécki politici, napríklad minister obrany:„Ak imploduje Grécko, bude nasledovať aj Španielsko, Taliansko a v istom momente aj Nemecko.“ Na upokojenie voličstva schválili aspoň balík opatrení na „odvrátenie humanitárnej katastrofy.“ Zhruba 30000 domácností dostane dávky na nájom,300000 na elektrinu a 300000 obyvateľov potraviny zdarma. Celé to stojí 200 miliónov eur, čo vyvolalo nesúhlas Trojky, ale grécka vláda to chce zaplatiť šetrením v iných oblastiach.
Ďalšia centralizácia
Kríza v eurozóne sa ťažko vyrieši bez veľkých zmien. Otázne je, ktorým smerom sa udejú. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi vyhlásil, že Európa potrebuje „kvantový skok“ v zjednocovaní inštitúcií. Podľa neho treba rozsiahlejšiu centralizáciu rozhodovania v Európe. Takto to, samozrejme, nenazval, použil európsky newspeak – „zdieľanie suverenity“. Ešte toto spojenie budeme neraz počuť.