Vláda schválila rozpočet verejnej správy na rok 2015 so schodkom 1,5 miliardy eur. Výdavky by mali ostať približne rovnaké ako tento rok a príjmy by mali stúpnuť o dve percentá.
Parlament povie viac
Vláda síce poslala do parlamentu rozpočet s deficitom dve percentá HDP, avšak už teraz avizuje, že k rozpočtu sa pridajú nižšie odvody pre ľudí s nízkym príjmom a vyššie platy učiteľom. Deficit sa tak zrejme zvýši smerom k skôr avizovanej úrovni 2,5 percenta HDP. V tom prípade bude deficit takmer rovnaký ako v rozpočte na tento rok, teda 2,6 percenta HDP, ktorý sa zrejme nepodarí naplniť a dosiahne asi 2,9 percenta HDP.
Brzda bez šetrenia
Prečo teda nešiel do parlamentu rovno rozpočet s vyšším deficitom? Pre dlhovú brzdu. Zadlženie štátu totiž vlani prekročilo hranicu 55 percent HDP, a preto by výdavky v predkladanom rozpočte na rok 2015 nemali prekročiť rozpočtované výdavky na rok 2014. Zvýšenie rozpočtu v parlamente už zákonu o dlhovej brzde neodporuje. Navyše, na konci októbra by Eurostat mal podľa novej definície ESA-2010 zvýšiť HDP za predchádzajúce roky a dlh za rok 2013 by tak mal klesnúť pod hranicu 55 percent HDP. Celá diskusia o dlhovej brzde tak načas utíchne a v roku 2015 sa môžu zvýšiť výdavky.
Na roky 2016 a 2017 ministerstvo plánuje okresať deficity na 1,4 a 0,4 percenta HDP. Za týchto podmienok by sa zastavil rast verejného dlhu (v pomere k HDP). Keď sa však pozrieme do fiškálnej histórie Slovenska, takéto nízke deficity sme nevideli nikdy. Asi teda nie je veľmi reálne očakávať, že ich dosiahneme rok pred voľbami a vo volebnom roku.
Opasok sme si povolili
Čo nás môže dotlačiť do konsolidácie, to sú európske pravidlá, ktoré požadujú znižovanie štrukturálneho deficitu (deficitu očisteného o jednorazové opatrenia a cyklus) o 0,5 percentuálneho bodu ročne. Toto pravidlo sa však hodnotí ako priemer posledných troch rokov a aj z neho existujú výnimky. Napríklad v tomto roku vláda v Bruseli vymohla tzv. investičnú výnimku, ktorou chce podporiť rast.
Body sme nazbierali vlaňajšou diétou, keď deficit klesol pod tri percentá HDP. Namiesto šetrenia tak v tomto roku došlo k fiškálnej štrukturálnej expanzii o 0,7 percentuálneho bodu. Budúci rok by sme preto mali dohnať zameškané a šetriť o to viac. Do rozpočtu sa tak dostala konsolidácia o 1,2 percentuálneho bodu HDP.
Konsolidovať chce vláda na strane príjmov aj výdavkov. Na strane príjmov najmä cez DPH, ktorá zostala na 20 percent, a cez osekanie pravidiel odpisovania majetku pre firmy. Takže zhruba polovicu z vyšších príjmov zaplatia občania, polovicu firmy cez nižšie zisky. Konsolidácia by sa podľa rozpočtu mala odohrávať najmä na výdavkovej strane. Tu sa však počíta najmä so šetrením na strane samospráv – ich investičné výdavky by sa mali aj pre dlhovú brzdu okresať až o 400 miliónov eur.
Tu je však namieste opatrnosť, keďže práve hospodárenie subjektov mimo centrálnej vlády sa manažuje aj odhaduje v rozpočte najťažšie. Navyše, po notifikácii Eurostatu už samosprávy k šetreniu nebude tlačiť nič. Šetrenie na istotu a udržateľne by bolo skôr možné cez bežné výdavky štátu.
Otázka vývoja
Ekonomický výhľad na budúci rok vyzerá horšie ako v lete. Rizikom je vývoj zahraničného dopytu. Hoci na Slovensku vidíme oživenie domáceho dopytu – spotreby domácností a investícií, tieto nemusia už v budúcom roku stačiť, aby nahradili pokles vývozu tak, ako to bolo doteraz. Rozpočtovať v čase turbulencií je ťažké, o to viac treba počítať aj s nepriaznivým vývojom a mať prichystaný plán B, teda dodatočné opatrenia, ktoré sa budú môcť v prípade potreby použiť počas roka.