Európske spoločnosti potrebujú dostať 28 miliónov nezamestnaných v regióne späť do práce. V záujme hospodárskeho oživenia, nehovoriac o politickej stabilite. Európska komisia to však vidí pochmúrne. Predkladá, že nezamestnanosť sa udrží na svojej momentálnej úrovni dvanástich percent aj v roku 2015. Dôvod? Aj keď recesie v rámci eurozóny spôsobené finančnou krízou zanechali veľa ľudí bez práce, spoločnosti pri zvyšovaní zamestnanosti čelia štrukturálnym výzvam, ktoré nemajú nič spoločné s nedávnymi rokmi sociálnych otrasov.
Nadmerná strnulosť
Niektoré z problémov sú dobre známe. Majú podobu daní a nepružných pracovnoprávnych predpisov. Podľa organizácie OECD desať krajín s najvyšším daňovým zaťažením príjmu zamestnancov sa nachádza v Európe. Belgicko je na prvom mieste s „daňovým klinom“ vo výške 56 percent, zatiaľ čo Nemecko, Francúzsko a Taliansko sa pohybujú okolo päťdesiatich percent.
Nepružné pracovné zmluvy, alebo pravidlá, ktoré ukladajú vysoké pokuty za prepúšťanie pracovníkov, predstavujú ďalšie prekážky.
V niektorých krajinách sa už dosiahol určitý pokrok. Reforma trhu práce v Španielsku v roku 2012 dala podnikom väčšiu pružnosť pri prijímaní a prepúšťaní, no vývoj v iných častiach Európy je nejednoznačný. OECD tvrdí, že Portugalsko poskytuje stálym zamestnancom najvyššiu úroveň ochrany proti prepusteniu zo všetkých členov tejto organizácie.
Vývoj v niektorých krajinách naznačuje, že štrukturálne prekážky pri vytváraní pracovných miest by mohli dokonca rásť. Spor o vplyve minimálnej mzdy na nerovnosť a trh práce sa v dôsledku finančnej krízy vyostruje. Ale aj napriek obavám mnohých zamestnávateľov Nemecko plánuje do januára 2017 postupne zaviesť celoštátnu minimálnu mzdu vo výške 8,5 eura na hodinu. Jedna analýza Deutsche Bank odhaduje, že by to mohlo viesť k strate 450000 až jedného milióna pracovných miest.
Talianska lotéria
Iné, možno aj hlbšie zakorenené praktiky podkopávajú konkurencieschopnosť pri výbere zamestnancov. V Taliansku sa vláda chystá zaplniť 500 top pozícií v 76 spoločnostiach verejného sektora – vrátane energetického gigantu Eni, distribútora elektriny Enel a obranného koncernu Finmeccanica – ktoré podľa niektorých odhadov tvoria 15 percent produkcie v krajine. Tento proces sa v Taliansku posmešne označuje ako toto nomine – nominačná lotéria – systém obsadzovania úradov, v ktorom si hlavné politické strany delia posty v rámci pochybných zákulisných dohôd.
Bez ohľadu na nepružný pracovný trh a nekonkurenčné praktiky najímania zamestnancov európske spoločnosti neprijímajú pracovníkov preto, lebo nedokážu nájsť ľudí so zručnosťami, ktoré potrebujú. To má obzvlášť mrazivý dosah na zamestnávanie mladých ľudí. Je to obrovský problém vzhľadom na to, že nezamestnanosť mladých v eurozóne je taká vysoká. Na konci roka 2013 dosahovala 24 percent. Nedávny prieskum 2600 zamestnávateľov vo Francúzsku, v Nemecku, Grécku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku, vo Švédsku a v Británii prostredníctvom spoločnosti McKinsey zistil, že viac ako štvrtina zamestnávateľov udržovala voľné miesta otvorené v priebehu minulého roka preto, lebo nedokázali nájsť nikoho s vhodnými zručnosťami. Zamestnávatelia z krajín, kde bola nezamestnanosť mladých ľudí najvyššia, hlásili najväčšie problémy.
Teória a prax
Zdá sa, že to čiastočne pramení z neschopnosti vzdelávacích inštitúcií porozumieť potrebám zamestnávateľov. Takmer tri štvrtiny zo siedmich stovák vysokých škôl a univerzít, ktoré sa zúčastnili na prieskume spoločnosti McKinsey, zastávali názor, že ich absolventi sú dostatočne pripravení na zamestnanie. No s tým súhlasila len tretina zamestnávateľov.
Iba v Nemecku a Británii väčšina zamestnávateľov oznámila, že komunikuje s poskytovateľmi vzdelávania aspoň niekoľkokrát ročne. V Portugalsku to bola iba tretina. A len v Španielsku väčšina zamestnávateľov ohlásila, že ich dialóg s poskytovateľmi vzdelávania bol aj efektívny.
Malé a stredné podniky v Európe majú najväčšie problémy nájsť ľudí so správnymi zručnosťami, no podľa spoločnosti McKinsey buď nechcú alebo nemôžu investovať do školení. To je obzvlášť akútny problém v krajinách ako je Grécko, ktoré sú vysoko závislé od malých a stredných podnikov ako od zdroja pracovných miest, kde je veľmi vysoká miera nezamestnanosť mladých ľudí.
Spoločnosť McKinsey navrhuje niekoľko riešení. Firmy by mohli uhradiť všetky alebo časť nákladov na školenie príslušných zručností pre uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávatelia by mali viac spolupracovať s poskytovateľmi vzdelávania, navrhovať študijné plány, ktoré zodpovedajú potrebám podnikov, a mali by sa na vzdelávacom procese zúčastňovať ako učitelia. A Európska únia by mala pracovať na tom, aby boli odborné kvalifikácie prenosné cez hranice.
Jeden identifikovaný problém však spočíval najmä v nedostatku „mäkkých zručností“, ako je napríklad schopnosť hovorenej komunikácie a dobrá pracovná morálka – čo naznačuje, že časť riešenia spočíva skôr v samotných pracovníkoch, a nie v ich šéfoch.
© Financial Times 2014