V tomto roku uplynulo desať rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. Stali sme sa tak z formálnej stránky rovnoprávni najvyspelejším štátom Európy a sveta. Predseda vlády alebo prezident Slovenskej republiky sa zúčastňujú na konferenciách, kde formálne rovnoprávne s inými rozhodujú o základných otázkach západnej a strednej Európy. Formálne je to vrcholná úroveň, akú sme dosiahli možno v celých svojich dejinách. Dosiahli sme to v priebehu krátkeho historického vzopätia. V roku 1875 uhorský predseda vlády Koloman Tisza povedal v Uhorskom sneme, že slovenského národa niet. Ale slovenský národ bol...
Bilancia úspechov
Naša bilancia v Európskej únii je zo všetkých stránok úspešná. Nevytvárame medzinárodné problémy, ktoré by museli riešiť za nás iní. Platí to aj o našich vzťahoch s Maďarmi, ktoré sa obyčajne označujú ako chúlostivá stránka samostatného Slovenska. Z hľadiska ekonomických ukazovateľov sa držíme v popredí únie. Naši vojaci sa zúčastňujú na zahraničných misiách široko-ďaleko po svete. Máme už padlých na zahraničných misiách a ich smrť zohráva pre Slovensko rovnakú úlohu, ako bolo účinkovanie Československých légií v Rusku po prvej svetovej vojne.
Práve teraz, keď sa v susednej Ukrajine objavujú zbrane, je dobré si pripomenúť, že úspech Európskej únie je založený na nastolení vnútorného mieru. Najskôr medzi Nemeckom a Francúzskom, potom medzi všetkými zúčastnenými štátmi. Základným cieľom Európskej únie je mier medzi členskými štátmi a až potom všetko ostatné.
Naše členstvo v EÚ nám umožňuje vidieť aj jej problémové stránky. Na jednej strane sú opäť ekonomické a sociálne. Ukazuje, že aj v Európskej únii niektorí sú rovnejší ako iní. Ale tak to vždy v dejinách bolo a ešte dlho bude.
Druhá kategória požiadaviek EÚ zasahuje do kategórie etickej a kultúrnej oblasti. Prísne vzaté, orgány EÚ by do tejto oblasti nemali čo hovoriť, ale oni si cestu nájdu. Využime naše nové sebavedomie a nedovoľme Európskej únii hovoriť nám do vecí, do ktorých ju nič nie je. Prešli sme dejinami vďaka svojej kultúre, svojej etickej identite, a to sú pevnejšie záruky našej budúcnosti než Európska únia. Národná rada Slovenskej republiky prijala v roku 2002 uznesenie o zvrchovanosti členských štátov v kultúrno-etických otázkach. Podobné uznesenie prijal poľský parlament. Držme sa tohto uznesenia, veď ho prijal náš parlament.
Eurovoľby
V dejinách nič nebýva večné. Napríklad habsburskú monarchiu možno považovať za pokus o integráciu aspoň strednej Európy, pár storočí sa jej to darilo, ale potom zanikla. V súvislosti s finančnými problémami eura sa písalo aj v našej tlači, že ak by sa nepodarilo udržať euro, mohla by za ním nasledovať Európska únia ako celok. Takéto hlasy netreba dramatizovať, ale nemožno ich ani ignorovať. Pred nadchádzajúcimi eurovoľbami sa píše, že v nich asi dosiahnu úspech skôr voliči s negatívnym postojom ku Európskej únii. Aj na takú situáciu sa musíme pripraviť. Je v našom záujme, aby sme naďalej boli bezproblémovým členom Európskej únie, ale veďme otvorenú diskusiu vo vnútri Slovenska o našich dlhodobých záujmoch aj o tom, ako ich zlúčiť s našimi povinnosťami v rámci EÚ. Náš ekonomický a politický horizont musí prekračovať hranice EÚ. Robia to aj iné štáty. Španielsko sa hrdí, že je mostom k Latinskej Amerike. Turecko vo svojich prístupových rokovaniach uvádza ako svoju prednosť, že bude mostom k islamskému svetu. Slovensko už preukázalo nadpriemerné vzťahy ku krajinám západného Balkánu. Mohli by sme sa o niečo podobné pokúsiť smerom na východ – k Ukrajine, Bielorusku a Rusku. Dvadsiate storočie bolo naším storočím a musíme hľadať agendu aj pre 21. storočie.