Končí sa rok, ktorý bol do značnej miery prelomový. Začalo sa to Gréckom, nasledoval nezvládnutý prílev utečencov, teroristický útok v Paríži, ruská agresia na Ukrajine a vstup do vojny v Sýrii, povolebný obrat v Poľsku a v súvislosti s tým nástup populizmu a rast vplyvu extrémistických a xenofóbnych strán v Európe aj v USA v podobe Donalda Trumpa v republikánskych primárkach.
Najskôr to vyzeralo na triumf populistov v južnej Európe. Triumf Tsiprasa v gréckych voľbách a raketový nástup podobnej strany Podemos v Španielsku (v januári viedli v prieskumoch) neveštil nič dobré pre tieto krajiny ani pre udržateľnosť eurozóny. Nakoniec musel Tsipras stiahnuť chvost a robí reformy tak, ako mu nadiktovali veritelia. Španielske voľby znovu vyhrali reformní stredopraví ľudovci, i keď so stratami. Do parlamentu vstúpil aj Podemos, ale skončil až tretí za socialistami, novou politickou silou v parlamente je aj štvrtá v poradí, silne proreformná liberálna strana Ciudadanos.
Utečenci tiež poriadne rozvírili politické vody v Európe. Chvíľu sa zdalo, že môžu dokonca znamenať ohrozenie dovtedy neohrozenej pozície Angely Merkelovej na nemeckej (a aj európskej) politickej scéne, aj táto hrozba sa však už zdá zažehnaná. Merkelová si znovu upevnila pozíciu nielen vnútri CDU, ale aj medzi nemeckými voličmi, najmä vďaka vyváženiu otvorenosti k migrantom aj jasným odmietnutím multikulturalizmu a požiadavkou na nevyhnutnú asimiláciu migrantov do nemeckej spoločnosti. Francúzske regionálne voľby po teroristických útokoch v Paríži priniesli podobný vývoj. Voliči najskôr v prvom kole zdvihli prst v podobe silného výsledku xenofóbneho a protieurópskeho Národného frontu, aby sa potom v druhom kole vrátili k postrašeným a vystrašeným mainstreamovým stranám.
Zatiaľ sa zdá, že to dopadá lepšie, ako to vyzeralo na začiatku. To však neznamená, že sa v roku 2016 a nasledujúcich budeme môcť vrátiť do pohody časov minulých. Naopak, to, čo svet dostal, je len krátky time out, ktorý ak nebude využitý na potrebné zmeny a reformy, tak sa hrozba nielenže vráti, ale bude aj dokonaná. Zmeny musia spočívať v dôslednej ochrane liberálnych hodnôt, v ochote a schopnosti použiť na ochranu týchto hodnôt aj silu a v ekonomických reformách, ktoré zabezpečia konkurencieschopnosť a umožnia touto silou disponovať. Najväčšou hrozbou sú agresívne neliberálne autokracie a ideológie dnes reprezentované najmä Islamským štátom a Ruskom zvonku a radikálnym islamom a s ním spojeným terorizmom zvnútra.