Nedávno sme mali zaujímavú a náročnú „krčmovú diskusiu“. Hlavná téma bola vplyv inovácií a technológií na zlepšovanie životnej úrovne ľudí. A zamestnanosti. Opakovane zaznel všeobecne známy ekonomický argument, že predsa výsledkom automatizácie, ktorá zlepšuje efektivitu zamestnanca, je zvýšenie produktivity práce, a tak viac hodnoty pre spoločnosť, sprevádzané vyššími príjmami pre ľudí.
Áno, naše doterajšie historické skúsenosti ukazujú, že priemyselná revolúcia priniesla výrazné zvýšenie životnej úrovne a vznik ekonomickej strednej triedy. Firmy prevažne investovali svoj kapitál do výrobných zariadení, ktoré kombinovali s ľudskou prácou. Tá bola charakteristická opakovanými úlohami, rozbitými na malé časti procesu s výsledným zvýšením produktivity a efektivitou investovaného kapitálu. Celkovo spoločnosti to prinieslo vznik a stabilitu strednej triedy, ktorá aj podporila expanziu a podnikateľskú atraktivitu sektora služieb. Na prvý pohľad tento lineárny model môže pokračovať donekonečna. Tak čo bol hlavný dôvod našej diskusie, kde nastáva možná zmena? Informácie sa stávajú dostupnejšími, ceny nových technológií prudko klesajú a nové modely distribúcie ich výkonu znižujú kapitálové investície na ich nasadenie. Ale hlavne rastúca inteligencia technológií ich umožňuje použiť na automatizáciu a hľadanie optimálneho rozhodovania. Čiže investície do činnosti, ktoré boli dosiaľ výsadou kognitívnej práce ľudí, dokážu byť substituovane technológiou. A súčasne začínajú byť z hľadiska efektivity kapitálu zmysluplné. Príklady sú už dnes okolo nás, ako inteligencia vecí, inteligentné autá, online nákup leteniek, roboty pracujúce na finančných trhoch a tak ďalej. A mnohé oblasti budú rýchlo pribúdať, ako finančné služby, lekárska diagnostika, účtovne služby a mnohé ďalšie.
Automatizácia a inteligencia vecí majú veľký predpoklad stať sa hlavným generátorom ďalšieho rastu produktivity spoločnosti. Odvrátenou stranou sú potenciálne riziko nezamestnanosti a otázka distribúcie pridanej hodnoty v spoločnosti. S veľkou pravdepodobnosťou môžeme očakávať nielen pokles cien spotrebného tovaru, ale aj pokles cien služieb. Potreba práce a dopyt sa môžu viac fokusovať na oblasti so špecifickými vedomosťami a kreativitou, oblasti, kde je potreba emócií a empatie, alebo aj manuálne činnosti, ktoré nie sú mechanické, ale vyžadujú unikátne riešenie pre požiadavky zákazníka.
Naša diskusia sa, samozrejme, neskončila jednoznačným záverom alebo riešením. Ale myslím, že je to univerzálna téma takmer pre každého v podnikaní či ako príležitosť na využitie, alebo potenciálna hrozba na zamyslenie sa.