V seriáli HN Prognózy 2015 uverejňujeme komentáre expertov k trendom na tento rok. Dnes pokračujeme textom o vývoji na slovenskej politickej scéne.
Keďže parlamentné voľby sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnia koncom februára, resp. začiatkom marca 2016, najväčšou voličskou akciou nadchádzajúceho roka bude februárové referendum o rodine. I keď podľa prieskumov s predmetnými otázkami o zákaze manželstiev ľudí rovnakého pohlavia, zákaze adopcie detí pármi rovnakého pohlavia a možnosti odrieknuť výchovu detí v oblasti sexuálneho správania či eutanázie na školách súhlasí prevažná väčšina obyvateľov Slovenska, zmobilizovať viac ako 2,2 milióna voličov k referendovým urnám je pravdepodobne nereálne. Úspešnosť referenda v našich podmienkach je závislá od jeho spojenia s iným typom významných volieb (parlamentných, komunálnych či prezidentských).
Voľby nebudú
Na druhej strane stratégia odporcov referenda nezúčastniť sa na všeľudovom hlasovaní bude mať svoj nezamýšľaný dôsledok v tom, že podiel odpovedí „áno“ na jednotlivé otázky bude ešte vyšší, než ukazujú prieskumy, čo je voda na mlyn Aliancii za rodinu a jej ďalším ohlasovaným aktivitám.
Vráťme sa však k parlamentným voľbám v roku 2016. Veľa sa v poslednom období špekuluje aj o možnosti predčasných parlamentných volieb, ktoré by sa konali už v tomto roku. Objavujú sa pri tom dva základné argumenty. Po prvé, výhodnosť predčasných volieb pre Smer a po druhé, predsedníctvo Slovenska v EÚ v druhom polroku 2016. Pokiaľ ide o výhodnosť predčasných volieb pre Smer – matematicky by síce mohla platiť, ale reálne je ťažko uskutočniteľná. A to preto, že Smer nemá obetného baránka, na ktorého by mohol hodiť politickú zodpovednosť za predčasné voľby, a po druhé, keby Smer mal aj takéto myšlienky, tak by sa nakoniec mohli ukázať ako samovražedné, keďže samotní voliči by ich za ich suicidálne správanie vo voľbách potrestali. Takže z 34% by razom mohlo byť 25% a z vládnej strany strana opozičná.
Vianoce s kampaňou
Aj druhý argument o akejsi výhodnosti predčasných volieb pre potreby nášho predsedníctva v EÚ je málo pravdepodobný. Príprava na predsedníctvo je dlhodobá záležitosť, ktorá spočíva v príprave expertov a diplomatov na výkon úloh s ním spojených. Pritom ide o odborníkov a reprezentantov jednotlivých ministerstiev, ktorí už dnes zastupujú Slovensko v rôznych pracovných skupinách a výboroch Rady EÚ.
Očakávam teda, že nadchádzajúce Vianoce a šťastný nový rok nám budú z bilbordov želať politickí lídri, ktorí sa o naše hlasy budú uchádzať v riadnom termíne parlamentných volieb.
Lídra nevidno
To, čo dnes ostáva ešte nejasné, je, či sa na straníckom nebi objaví nejaká nová strana, ktorá by mohla významným spôsobom zaujať „prelietavých“ a sklamaných voličov. Odpoveď na túto otázku by mala prísť najneskôr v najbližších troch mesiacoch, keďže čas na jej odprezentovanie voličom sa kráti a poučky politického marketingu nepustia. Dnes sa však politické strany pohybujú v prostredí, ktoré je charakteristické relatívne vysokou mierou nedôvery voči straníckym organizáciám (v novembri 2014 politickým stranám dôverovalo len 18% obyvateľov), čo sa pri chýbajúcej identifikácii voličov s politickými stranami, ktoré volia, môže prejavovať aj zvýšenou mierou volatility (premenlivosti) volebného správania. Voliči nie sú s politickými stranami identifikovaní tak, ako to bolo v minulosti prostredníctvom štrukturálnych charakteristík a tomu zodpovedajúcich straníckych programov, ale často len prostredníctvom lídrov týchto strán. Dnes je komunikácia s voličmi do veľkej miery obmedzená na prezentáciu pozitívnych apelov a posolstiev krátko pred voľbami, a to ústami svojich lídrov. A z toho vyplýva, že aj prípadná nová strana by musela v prvom rade zaujať charizmou svojho lídra a takého tu dnes zatiaľ nevidím.