Príbeh prvý. Píše sa rok 2009, vo svete aj v Európe je kríza. V meste Poljakovo, neďaleko Petrohradu, sa búria robotníci, pretože ich zamestnávateľ, ruský oligarcha Oleg Deripaska, zavrel fabriku na výrobu cementu. Do Poljakova letí Vladimír Putin, pred kamerami a novinármi tvrdo kritizuje oligarchu za neschopnosť udržať zamestnanosť a v priamom prenose mu hádže pero a prikazuje podpísať, že okamžite továreň znovu otvorí a svojim zamestnancom zaplatí. Deripaska podpisuje a zamestnanci dostávajú zaplatené peniazmi, ktoré v ten istý deň vláda poslala na účet firmy v štátnej banke.
Príbeh druhý. Sme v roku 2014. Od prvého mája začínajú platiť nové pravidlá, navrhnuté v parlamente poslancom Smeru Kondrótom, podľa ktorých sa kompetencia schvaľovať investičné stimuly pri investícii nad 200 mil. eur presúva z vlády na ministerstvo hospodárstva. Duslo Šaľa podáva piateho mája na ministerstve žiadosť o daňovú úľavu vo výške 58 mil. eur za preinvestovanie 310 mil. eur do modernizácie výroby čpavku. Inak firma hrozí presunutím výroby do zahraničia a stratou zamestnania pre 800 ľudí. Minister hospodárstva koncom júna žiadosť schvaľuje. Ministerstvo ani Duslo o podaní žiadosti ani o jej schválení neinformovali, do médií sa to dostalo len vďaka českým novinárom. V reakcii na to Fico v júli vyhlásil, že ho „nezaujíma nič iné, len osemsto pracovných miest v Šali.“ Ako sa však ukázalo, v rozhodnutí o odsúhlasení investičného stimulu žiadna podmienka zachovania doterajších pracovných miest nie je. A moderné technológie sú vždy pracovne menej náročné, ako tie staré.
Isto ste si mohli všimnúť, že v príbehoch sú isté podobnosti, ale aj odlišnosti. Putin konal v priamom prenose, kým Fico & spol. sa snažili svoju akciu utajiť (keby ostala kompetencia na vláde, muselo by sa to schvaľovať verejne). Čo sa týka zamestnanosti, obaja veľmi populisticky a pre krajinu a ekonomiku škodlivo bojujú o udržanie zamestnanosti, Putin ju však na rozdiel od Fica v tomto prípade aspoň udržal. V oboch prípadoch vystupujú na druhej strane oligarchovia, ale kým ruský na akcii v konečnom dôsledku prerobil, česko-slovenský zjavne zarobí.
Nechcem, samozrejme, tvrdiť, že Rusko je na tom z hľadiska kvality vládnutia a podnikateľského prostredia lepšie ako my. Zďaleka nie. Záver, ktorý sa však určite ponúka je, že mentálny svet aktérov oboch týchto príbehov je veľmi, veľmi podobný.